BRATISLAVA – Jarné počasie tak skoro na územie Slovenska nezavíta. Do konca marca teda u nás nemôžeme rátať s typickým jarným počasím. Povedal to dnes na tlačovej konferencii v Bratislave meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Csaplár.
Predpoveď na nasledujúce dni neznie podľa jeho slov veľmi optimisticky, aj keď veľkonočné sviatky by mali byť teplejšie. „Nie je však úplne isté, či dosiahneme aspoň tie obvyklé veľkonočné teploty,“ doplnil. Po dnešnom upršanom dni sa ochladí, na severe a východe krajiny treba rátať so snežením a silným vetrom.
„Od soboty 23. marca do stredy 27. alebo štvrtka 28. marca bude tiež cez deň mrznúť,“ priblížil Csaplár. Podľa neho počas bežných zím u nás prevládalo západné až severozápadné prúdenie, no počas posledných troch mesiacov k nám prúdil vlhký vzduch z juhu, ktorý spôsoboval časté a výdatné zrážky na juhu Slovenska.
Zima sa začala na Slovensku veľmi razantne, upozornil na to klimatológ SHMÚ Pavel Faško. Začiatkom decembra 2012 namerali najnižšiu teplotu vzduchu v Oravskej Lesnej, a to mínus 22,8 stupňa Celzia.
„Úplne najnižšia teplota bola však zaznamenaná až 17. marca v Červenom Kláštore v okrese Kežmarok. Vo výške dva metre nad zemou bolo mínus 24 stupňov Celzia, vo výške päť centimetrov nad povrchom bolo mínus 29 stupňov Celzia,“ poznamenal Faško s tým, že táto hodnota je najnižšia teplota vzduchu nameraná počas celej astronomickej zimy 2012 / 2013 na celom Slovensku. Tá trvala od 21. decembra 2012 do 20. marca 2013.
Hneď prvý výraznejší vpád studeného vzduchu do nižších zemepisných šírok Európy po novembri 2012 spôsobil prvé významnejšie sneženie tejto zimy aj na juhozápadnom Slovensku. Celkovo napadlo v priebehu klimatologickej zimy v období od decembra do februára na bratislavskej Kolibe 148 cm snehu. „V hlavnom meste je to rekordná hodnota od začiatku merania v roku 1951,“ informoval na tlačovej konferencii klimatológ Pavel Faško.
V Bratislave na letisku spadlo celkovo 93 cm snehu. V Lome nad Rimavicou na strednom Slovensku spadlo počas zimy 331 cm nového snehu, čo však nemusí byť podľa Faška konečný údaj. „Deprimujúci bol aj nedostatok slnečného svitu, napríklad meteorologická stanica Bratislava Mlynská dolina hlásila len 96,8 hodiny slnečného svetla v čase od decembra do februára,“ doplnil.
Podľa hydrológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Michala Hazlingera zimu 2012 / 2013 charakterizovalo viacero období nahromadenia a následného topenia sa snehu. Vyvolalo to niekoľko povodňových situácií. „Nás nezaujíma ani tak veľmi množstvo snehu, ale voda v ňom viazaná,“ priblížil hydrológ. Historicky najviac vody v snehu bolo viazanej na juhu Slovenska v povodiach Slanej a Bodvy. „Topenie snehu často sprevádzané dažďom viedlo počas zimy k piatim povodňovým situáciám, zasiahli najmä juh a východ Slovenska,“ poznamenal Michal Hazlinger s tým, že v súčasnosti sú vodné toky ustálené a hydrológovia neočakávajú skomplikovanie situácie.
Slovenský hydrometeorologický ústav zhodnotil zimu 2012 / 2013 aj pri príležitosti dvoch významných dní, a to Svetového meteorologického dňa (23. marca) a Svetového dňa vody, ktorý bude v piatok 22. marca.
„Hlavným heslom Medzinárodného meteorologického dňa je v tomto roku Sledovanie počasia na ochranu životov a majetku, naopak Svetový deň vody sa nesie v znamení hesla Medzinárodný rok spolupráce v oblasti vody,“ priblížil generálny riaditeľ SHMÚ Martin Benko. Téma tohtoročného svetového dňa meteorológie zameriava podľa jeho slov svoju pozornosť na kľúčovú a nepretržitú úlohu meteorologických a hydrologických služieb.
Takisto sa sústreďuje na zlepšovanie bezpečnosti ľudí a na ochranu spoločnosti pred povodňami, tropickými cyklónmi či suchom. „Takmer 90 percent všetkých pohrôm a katastrof, viac ako 70 percent úmrtí a takmer 80 percent ekonomických strát spôsobili javy spojené s počasím, klímou, alebo s vodou,“ dodal Benko.
