BRATISLAVA - Mesto Bratislava za inými metropolami zaostáva hlavne v kvalite života. Podľa prieskumu Európskej únie Polys mesto vyniká kvalifikovanými pracovníkmi, problémy však má s prehustenou dopravou, v meste chýba nultý obchvat odvádzajúci tranzitnú dopravu mimo mesta, ale i vnútrobloková zeleň či parkoviská.
Vyplýva to z prieskumu projektu Európskej únie, ktorý porovnával život vo viacerých metropolách. O výsledkoch informovala Andrea Hajdúchová zo Slovenskej technickej univerzity, na prieskume sa podieľali aj odborníci zo Slovenskej technickej univerzity - SPECTRA Centra excelencie EÚ.
Prieskum porovnával vývoj a aktuálnu situáciu v hlavných mestách vo viac ako stovke ukazovateľov v oblastiach ekonomiky, mobility, bývania, kvality života a demografie. Bratislava sa dostala mierne nad priemer v oblasti ekonomiky a demografie, prepadla však v oblasti kvality života či v dostupnosti bývania. Podľa bratislavského primátora Milana Ftáčnika je prieskum obrazom reálneho, každodenného života v Bratislave a riešenie problémov v meste si vyžaduje postupné kroky v dlhšom časovom horizonte.
Stanovisko primátora tlmočil riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy. Slabým miestom Bratislavy sú podľa vedenia mesta štrukturálne nedostatky. "Tie súvisia okrem iného s nefunkčnou decentralizáciou, riadením správy vecí verejných medzi mestom, mestskými časťami a samosprávnym krajom, nedostatočným financovaním zo štátneho rozpočtu. Ide však o oblasti, ktoré nie je možné riešiť jedným rozhodnutím primátora, ale zásadnými legislatívnymi zmenami podporenými širšou celospoločenskou dohodou," informoval Andrassy.
Podľa výsledkov prieskumu vyniká Bratislava kvalifikovanou pracovnou silou, v kvalite života však ďaleko zaostáva za Viedňou, Prahou, Ľubľanou i Budapešťou. „Bratislava má atraktívne ľudské zdroje, ale pýtam sa, či sú správne využité, ak vidíme inžinierov pracovať vo výrobe s vyšším ohodnotením ako majú ich kolegovia vo vede a výskume," uviedol Maroš Finka zo Slovenskej technickej univerzity - SPECTRA Centra excelencie EÚ, ktorá sa na prieskume podieľala.
Myslí si, že práve vďaka nim je Bratislava silná v ekonomike a je atraktívna pre podnikanie. V meste je podľa neho množstvo vedeckovýskumných pracovísk a má aj vysokú konkurencieschopnosť. To podľa Finku priťahuje zahraničných investorov.
"Opäť je však na mieste otázka, dokedy toto pozitívum ešte potiahne mesto dopredu," dodal Finka. "Podhodnotenie finančných tokov sa najvýraznejšie premieta do oblastí, ktoré limitujú kvalitu života a to je práve oblasť čistoty verejných priestorov, revitalizácie oddychových, zelených zón," reagoval Andrassy. Vedenie mesta však podľa neho prijíma viacero opatrení, ktoré by mali časom viesť k zvyšovaniu kvality života Bratislavčanov i návštevníkov mesta. Mesto chce preferovať verejnú dopravu pred osobnou, rozširovať cyklotrasy či vystavať nájomný bytový dom pre mladé rodiny.
Odborníci, ktorí porovnávali mestá, vychádzali z dostupných štatistík, z údajov samospráv či zo sčítania obyvateľov. Mestá porovnávali aj experti z oblasti dopravy, priestorového plánovania, z podnikateľskej sféry a aj tretieho sektora. Dotazníky vypĺňala i laická verejnosť.
Podľa Mateja Jašša zo Slovenskej technickej univerzity tiež skúmali, ktoré oblasti sú za posledných päť až desať rokov vnímané pozitívne a ktoré negatívne. V Bratislave ocenili aktivity cezhraničnej spolupráce s Rakúskom, ako pozitívum v meste vnímajú tiež tunel Sitina či Euroveu. Kritiku si však vyslúžili developerské projekty ako River Park či Kollárovo námestie. Odborníci i laická verejnosť nie sú spokojní so stavom hlavnej stanice, rušením vinohradov či búraním technických pamiatok.
Podľa odborníkov hlavné mesto nemá jasnú koncepciu svojho rozvoja ako centra vedy, výskumu a sídla ústredných orgánov a centrál firiem. Posledné roky v nej vyrástli objekty „odtrhnuté od okolia," nerešpektujúce funkčné ani priestorové kontexty mesta. "Vo vzťahu k investičnému rozvoju je cieľom magistrátu vtiahnuť do procesu posudzovania projektov verejnosť a premietať verejný záujem, vynútené verejné stavby, do povoľovacích rozhodnutí," uviedol Andrassy. Mesto tak verejne diskutovalo napríklad o Predstaničnom námestí, či o investičných zámeroch v lokalite Zuckermandel či Vydrica.
