BRATISLAVA - Ministerstvo kultúry síce stále pracuje na novom modeli financovania cirkví, expertná komisia rokovala v decembri aj vo februári, ale podobu navrhovaného riešenia sa verejnosť tak skoro nedozvie. Podľa odhadu riaditeľa cirkevného odboru ministerstva kultúry Jána Jurana si na to ešte asi niekoľko rokov počkáme.
"Problém spočíva v tom, že ide o veľmi komplikovanú záležitosť," povedal Juran v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu, patriaceho pod RTVS. Dodal, že "situácia si vyžaduje celospoločenskú diskusiu, predovšetkým vzájomný konsenzus medzi cirkvami a štátom". Juran zároveň potvrdil, že odluka cirkví od štátu môže byť len tzv. priateľská. "V podmienkach demokratickej spoločnosti ani iný spôsob nie je predstaviteľný, teda nejaké vnútenie zo strany štátu takého modelu, ktorý by mohol cirkvi určitým spôsobom poškodiť, alebo by nezohľadňoval určité súvislosti," konštatoval.
Juran poukázal aj na to, že situácia cirkví nie je rovnaká. Niektoré sú malé počtom veriacich, ktorí sa k nim hlásia a okrem sakrálnych objektov nemajú majetok, ktorý by im prinášal zisk. Veľké cirkvi sa zas pasujú s inými problémami. "Aj tieto cirkvi zas vlastnia značný počet objektov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, ktoré vyžadujú vysoké finančné čiastky na údržbu," vysvetlil predstaviteľ rezortu kultúry. Podľa jeho slov sa cirkvi novému modelu financovania nebránia, len ide o to, aby nebol pre nich likvidačný. Zároveň odmietol, že by teraz bola diskusia o odluke cirkví od štátu na mŕtvom bode preto, že neexistuje jednota, kto má vlastne majetky cirkví spísať, teda či to má urobiť cirkev samotná, alebo štát. Súpis majetku sa nedá podľa Jurana nariadiť direktívne, aj tu je potrebná súčinnosť oboch strán. "Nie je to podľa nášho názoru možné urobiť len zo strany štátu," dodal. Otázku súpisu majetku otvorili už na rokovaní v decembri. Potom minister kultúry Marek Maďarič poslal predstaviteľom každej registrovanej cirkvi, ktorá dostáva od štátu príspevky na svoju činnosť list. V ňom zdôvodnil prečo sa jeho rezort obracia na cirkvi s otázkou deklarovania svojho majetku. "Cirkvi sa k tomu nepostavili negatívne, nemajú v tom problém," povedal Juran.
Sociológ Ján Bunčák si myslí, že na Slovensku sa nedá prijať český model financovania cirkví - dokončíme reštitúcie a potom poďme každý za svoje, lebo Slovensko prevzalo základnou zmluvou s Vatikánom oveľa vyššie záväzky aj vo vzťahu k financovaniu cirkví a cirkevným spoločností. "To bude znamenať, že nejakým spôsobom Slovenská republika bude musieť aj v budúcnosti prispievať na priebežné výdavky cirkví," povedal Bunčák. V Európskej únii je veľa spôsobov financovania cirkví.
V Taliansku a Španielsku funguje model asignačnej dane, kde si človek zvolí, na ktorú cirkev dá stanovený percentuálny príspevok, a ak si človek nezvolí, tak ich dá štát na kultúru alebo charitu. V Nemecku zas majú cirkevné dane, V Belgicko financuje štát 85 percent cirkví. Komentátor František Múčka by preferoval asignačný model. "Vy si poviete, že chcete zo svojich daní platiť cirkev a potom časť z vašich peňazí na tú cirkev ide a kto nechce, kto s tým má problém, tak jeho čiastka by išla na iné ciele," povedal. Podľa Bunčaka, nech bude model financovania cirkví akýkoľvek, musí byť pre ne dostatočný.
