BRATISLAVA - Myšlienka spoločnej poľsko-slovenskej kandidatúry na zorganizovanie zimných olympijských hier v roku 2022 nedávno rozdelila spoločnosť. Pokým niektorí si myslia, že by išlo o obrovský prínos pre našu krajinu, iní si klopkajú na čelo a považujú ju za nanajvýš nereálnu, prípadne za ňou hľadajú osobný prospech skupiny vyvolencov. Čo by nás v prípade uskutočnenia tohto nápadu čakalo, sa dá demonštrovať na príklade Ruska, ktoré už o necelý rok privíta množstvo návštevníkov a súťažiacich na hrách v Soči. Príprava sa pritom neobišla bez väčších či menších škandálov a najmä 5-násobného prekročenia čiastky, ktorú naplánovali v roku 2007.
Ako to vyzerá zatiaľ na Slovensku?
O možnosti spolupráce na zorganizovaní zimných olympijských hier v roku 2022 sa začalo hovoriť už vlani v októbri a vláda ju oficiálne podporila v januári po stretnutí so zástupcami Prešovského a Žilinského kraja a športových organizácií. Poliaci požiadali Slovákov o spoluprácu, pretože nedisponujú vhodnými podmienkami pre alpské lyžiarske disciplíny. Celkové náklady na tento projekt sa predbežne odhadujú na 1,5 až 2 miliardy eur. Podiel Slovenska na tejto sume by však mal byť menší ako čiastka, ktorú zaplatí Poľsko.
Premiér Robert Fico sa už rozprával aj s poľskou ministerskou športu a cestovného ruchu Joannou Muchovou a v olympiáde vidí šancu, ktorej sa musí Slovensko chopiť. "Ak spoločne s Poľskom takúto šancu máme, chceme ju poriadne chytiť za uši," uviedol po stretnutí v Bratislave a odmietol reagovať na kritiku, ktorú vyslovili niektorí analytici a ekonómovia. "Je to obrovská podpora, pokiaľ ide o spoznanie oboch krajín, obrovská reklama pre podporu cestovného ruchu a šanca na rozvoj regiónov," trval na svojom.
K organizácii hier sa vyjadrili aj prezidenti oboch krajín. Spoločná olympijská kandidatúra Slovenska a Poľska by podľa Ivana Gašparoviča bola signálom na lepšie využitie eurofondov v rámci cezhraničnej spolupráce a je presvedčený, že by bola rentabilná. „Je veľmi veľa názorov, že ekonomicky sa to nebude dať zvládnuť, že sú to nenávratné investície. Ale tu by som urobil rozdiel medzi letnými a zimnými olympijskými hrami. Prakticky všetky objekty, ktoré sa vybudujú pre zimnú olympiádu, vždy potom budú slúžiť všetkým, čiže tá rentabilita tam ozaj je,“ poznamenal Gašparovič.
Vláda momentálne pripravuje na rokovanie dokument, ktorým chce oficiálne podporiť myšlienku spoločnej kandidatúry.
Kandidatúra Ruska
Ruské Soči, ktoré neúspešne kandidovalo už na ZOH 2002, bolo zvolené na kongrese Medzinárodného olympijského výboru v júli 2007, kedy dostalo prednosť pred rakúskym Salzburgom a juhokórejským Pchjončchangom. Olympiáda sa uskutoční v dňoch 7. - 23. februára 2014 a za hlavného strojcu úspechu kandidatúry je považovaný ruský prezident Vladimír Putin, ktorý si dal za cieľ predstaviť svetu tzv. nové Rusko. Naopak veľkým odporcom usporiadania hier bol Svetový fond na ochranu prírody (WWF), ktorý sa obáva, že stavby športových areálov môžu ohroziť veľkú časť Sočinského národného parku a rezervácie na kaukazských hrebeňoch.
Najvyššie náklady v histórii OH
Z cifry viac ako 1,5 bilióna rubľov, na ktorú olympijskej náklady vyčíslila štátna komisia na čele s vicepremiérom Dmitrijom Kozakom, sa zatiaľ minulo 1,136 bilióna, teda skoro tri štvrtiny predpokladaných prostriedkov. A tlač sa už domýšľa, že zvyšné stovky miliárd sa asi budú hodiť na odstránenie "posledných rizík", o ktorých hovorí minister športu Vitalij Mutko - výpadky elektriny, kolaps v doprave či nedostatok snehu.
Celková suma je päťkrát vyššia oproti pôvodnej, s ktorou sa počítalo v roku 2007. "Za takú sumu by bolo možné vo všetkých 1100 ruských mestách s 97,5 miliónmi obyvateľov vybudovať zbrusu nový plavecký bazén, zimný i futbalový štadión. A taktiež darovať všetkým Rusom a Ruskám od piatich do 25 rokov futbalovú, basketbalovú alebo volejbalovú loptu aj dva páry korčúľ, na zimu i na leto. A ešte by 20 miliárd zostalo," napísal blogger Jegor Byčkov na webe rádia Echo Moskvy.
Avšak šéf Ruského olympijského výboru Alexander Žukov, donedávna podpredseda Putinovej vlády, tvrdí, že hry sa už vyplatili, pretože investície mohli zvýšiť hrubý domáci produkt až o 0,3 percenta. Skeptici tvrdia, že 1,5 bilióna rubľov sú len "olympijské" výdavky, ku ktorým by sa mal pripísať ďalší bilión zo štátnej kasy na zveľadenie Soči a priľahlého kraja. Prívlastok "najdrahšie v histórii" sa vraj už nemusí vzťahovať "len" k zimným hrám. K výdavkom možno pripočítať aj výdavky na ruskú reprezentáciu, ktoré vraj dosahujú sumu 1,2 miliardy dolárov.
Veľké nádeje na celkový rozvoj mesta spája s olympijskými hrami starosta Soči Anatolij Pachomov. Na stretnutí s novinármi predpovedal, že prílev turistov do mesta sa po olympijských hrách v porovnaní s terajším stavom zdvojnásobí. Dvojnásobná je podľa neho už teraz hotelová kapacita, vďaka novo budovaným horským strediskám sa kúpeľná sezóna Soči predĺži podľa Pachomova o dva mesiace.
Ani tieto nádejné perspektívy ale podľa kritikov neospravedlňujú obrovské náklady, ktoré Rusko do stavby olympijských objektov vložilo. Príspevok z federálneho rozpočtu presiahne podľa médií 33 miliárd dolárov, zvyšok dodali štátom kontrolované spoločnosti a magnáti. Náklady na hry v čiernomorskom letovisku niekoľkonásobne prekročia náklady na doteraz najdrahšie ZOH vo Vancouveri (cca 6 miliárd dolárov) aj LOH v Pekingu (40 miliárd dolárov).
Ruskí funkcionári obhajujú vysoký rozpočet faktom, že investície budú smerovať do celej infraštruktúry regiónu. Postavených má byť 360 kilometrov nových ciest, 54 železničných mostov, 200 kilometrov elektrického vedenia a 700 kilometrov inžinierskych sietí. Všetky tieto stavby oblasť vraj nutne potrebovala bez ohľadu na olympiádu. Dá sa však už teraz tušiť, že niektoré z objektov zostanú po skončení olympiády nevyužité a peniaze na ich údržbu budú bezúčelne zaťažovať štátny rozpočet.
Prestoje, vyhadzov a porušenie ľudských práv
Prípravám zimných olympijských hier v Soči sa nevyhýbajú ani škandály. Presne rok pred začiatkom odvolal ruský prezident Vladimir Putin zo všetkých funkcií podpredsedu národného olympijského výboru Achmeda Bilalova. Šéf kúpeľných stredísk na Severnom Kaukaze čelil kritike kvôli oneskoreniu výstavby skokanského komplexu, ktorý bude hotový o dva roky neskôr, než bolo plánované. Náklady na výstavbu areálu, ktorý už má za sebou decembrové preteky Svetového pohára skokanov, stúpli z plánovaných 1,2 miliardy rubľov na osem miliárd.
Rusi sa musia vysporiadať aj s kritikou organizácie obhajujúcej ľudské práva Human Rights Watch, ktorá zverejnila správu o tom, že tisíce zahraničných robotníkov mieriacich do čiernomorského letoviska Soči za prácou nedostávajú adekvátnu mzdu a je im odoprený odpočinok. Celkovo sem prišlo až 16-tisíc cudzincov najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. "Ľudia pracujú, nedostanú zaplatené, a odídu. Potom príde autobus a vyloží novú skupinu pracovníkov, aby sa celý cyklus opakoval," citovala HRW jedného z ukrajinských robotníkov.
Hrozba atentátu a bezpečnosť
Každá olympiáda sa v súčasnosti potýka aj s otázkou možných teroristických útokov. Rusko sa navyše obáva islamských vzbúr, ktoré už dlhé roky trápia mozaiku prevažne moslimských republík na druhej strane pohoria. Tie odštartovali v Čečensku počas separatistickej vojny s Moskvou v poslednom desaťročí minulého storočia a postupne sa rozšírili po celom regióne. V súčasnom centre násilia Dagestane sa takmer denne vyskytujú bombové útoky a streľba zameraná na príslušníkov polície alebo vládnych predstaviteľov.
Niet sa preto čo čudovať, že Rusi museli vynaložiť obrovské náklady aj na bezpečnosť. Všetky dejiská prejdú dôkladnou kontrolou. Soči počas tejto zimy a na jar organizuje až 22 testovacích podujatí. Bezpečnostní pracovníci a dobrovoľníci kontrolujú doklady na každom kroku od vstupu do lanovky na úpätí kopca až po svahy na jeho vrchole. Športovci, novinári i zopár divákov, ktorí sa zúčastnili na testovacích podujatiach, museli prejsť kontrolou, keď nastupovali na kyvadlovú dopravu, ale aj keď z nej vystúpili na mieste určenia. Okolo športovísk hliadkovali stráže s útočnými puškami a nemeckými ovčiakmi, aj keď sa snažili držať mimo dohľad a nepribližovali sa k návštevníkom. Počas hier budú platiť presne také isté bezpečnostné opatrenia.
Cena lístkov a hotelov
Na budúcoročných hrách sa predstaví vyše 3000 športovcov, ktorí sa pobijú o 98 medailových kolekcií v 7 športových odvetviach a 15 disciplínach. Ceny vstupeniek siahajú od 500 (12,5 eur) po 34 000 rubľov (850 eur). Organizátori pritom sľubujú, že na akékoľvek zápolenia sa bude možné pozrieť aj za 1500 rubľov. "Priemerná vstupenka" potom stojí 6400 rubľov (160 eur).
Najdrahšie na olympiáde bude pre divákov tradične začatie, kedy aj najlacnejšia vstupenka bude stáť najmenej 6000 rubľov (150 eur), najdrahšie miesta potom vyjdú na 50-tisíc (1250 eur). Návšteva krasokorčuľovania bude stáť 1500 (38 eur) až 20 000 rubľov (500 eur), v prípade hokejového finále sa ceny dostanú až na 34 000 rubľov.
Úrady sľubujú dohliadnuť aj na ceny hotelových izieb v dejisku hier, čiže za noc má turista zaplatiť od 2936 (74 eur) po 13 896 rubľov (348 eur). Na predchádzajúcej zimnej olympiáde vo Vancouveri sa vstupenky predávali od 25 po 775 kanadských dolárov (cca od 18 eur po 570 eur).
Budúcnosť
Ako je vidno z príkladu Ruska, všetko má svoje za a proti a ani mamutí rozpočet krajinu neuchránil pred kontroverznými krokmi. Ak by sa Slovensko a Poľsko predsa len rozhodli spolukandidovať, mali by sa pozrieť aj na to, ako si počína ich možný súper - Švajčiarsko, ktoré sa pre účasť rozhodne podľa výsledkov nedeľného referenda v kantóne Graubünden. Ak by získalo právo usporiadať zimné olympijské hry v roku 2022, ich rozpočet by bol približne 2,8 miliardy frankov (2,3 miliardy eur) a ďalšie vedľajšie náklady by mohli dosiahnuť sumu 1,5 miliardy frankov (1,23 miliardy eur). Švajčiari by chceli z verejných a súkromných zdrojov získať 1,5 miliardy frankov, ďalšie financie by plynuli z marketingu. Do rozpočtu sú zahrnuté aj projekty na podporu dopravy a cestového ruchu v krajine, ktoré by sa realizovali aj bez ohľadu na zimné olympijské hry. Rozpočet počíta aj s dodatočnými bezpečnostnými nákladmi vo výške 250 miliónov švajčiarskych frankov (205 miliónov eur). Na samotnú kandidatúru sa podľa 20 Minuten Online počíta so 60 miliónmi frankov (50 miliónmi eur), z ktorých polovicu by poskytla vláda. Ako sa napokon rozhodne Slovensko, by sme sa mali dozvedieť už v najbližších dňoch.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
