ŽILINA – Žilina musí štátu vrátiť 135-miliónovú pôžičku, o ktorej mesto nič nevie a ktorú nemá ani v účtovníctve. Vyše 135 miliónov slovenských korún (takmer 4,5 mil. eur) malo mesto vyčerpať v rokoch 2004-2005 na regionálny rozvoj Žiliny, konkrétne na výkup pozemkov pod závodom automobilky Kia v Tepličke nad Váhom.
Pôvodne nenávratná štátna pôžička sa podľa primátora Žiliny Igora Chomu mala stať návratnou nejakým dodatkom zmluvy, ktorý podpísal ešte bývalý žilinský primátor Ján Slota.
Súčasné vedenie Žiliny sa o pôžičke, ktorú malo mesto splatiť do konca marca 2011, dozvedelo až v auguste 2011, kedy ministerstvo hospodárstva písomne požiadalo žilinskú radnicu o vrátenie pôžičky. Choma sa hrozbu okamžitého splatenia približne deviatich miliónov eur vrátane penále a prípadné uvalenie nútenej správy snažil vyriešiť na ministerstve hospodárstva opätovnou zmenou návratnej pôžičky na nenávratnú. „Napriek opakovaným snahám o priaznivé vyriešenie tejto situácie však ministerstvo hospodárstva stále trvá na svojej požiadavke splatenia uvedenej sumy, pričom toto stanovisko je konečné a nemenné,“ dodal žilinský primátor Igor Choma.
Žilinská radnica sa preto chystá pristúpiť na dohodu s ministerstvom hospodárstva a 4,5 milióna eur splácať postupne 15 až 17 rokov. „Z dôvodu, že zmluva je z formálneho hľadiska platná a teda mesto podľa finálneho stanoviska ministerstva hospodárstva malo uvedenú sumu vrátiť, a tiež s ohľadom na to, že mesto dnes nedisponuje dostatočnými finančnými zdrojmi, musíme pristúpiť k jedinej akceptovateľnej možnosti, a to k dohode o splátkovom kalendári, v ktorom sa zaviažeme vrátiť pôžičku v pravidelných splátkach počnúc rokom 2014,“ uvádza sa v návrhu uznesenia, ktoré schválili žilinskí mestskí
Žilina už niekoľko rokov patrí k najviac zadlženým mestám na Slovensku. Úverová zaťaženosť mestskej pokladnice sa stále šplhá k 90 percentám, čo mestu komplikuje prípadné čerpanie nových úverov. V roku 2010 dlhovala Žilina 66,1 milióna eur a úverová zaťaženosť mesta bola vyššia ako 130 percent, v roku 2011 sa podarilo aj za pomoci štátu znížiť dlhy na 41,9 milióna eur a zaťaženosť na 85 percent, na konci minulého roka mala Žilina dlh 40,2 milióna eur a úverovú zaťaženosť vyše 86 percent.
