BRATISLAVA - Komunistický politik a posledný prezident socialistického Československa Gustáv Husák by sa vo štvrtok dožil rovných sto rokov. Rodák z bratislavskej Dúbravky sa podieľal na Slovenskom národnom povstaní, neskôr ho jeho vlastní spolustraníci odsúdili na doživotie. Po Pražskej jari stál na čele procesu tzv. normalizácie. Do dejín okrem jeho politiky vstúpili aj jeho legendárne bozky so zahraničnými komunistickými pohlavármi.
Gustáv Husák sa narodil v roku 1913 v bratislavskej Dúbravke ako Augustín Husák. Od mladosti inklinoval k politike a už ako vysokoškolák vstúpil do Komunistikej Strany Československa. Bol súčasťou jej ilegálneho vedenia a ku koncu Druhej svetovej vojny dokonca tvrdil, že Slovensko by sa malo stať súčasťou Sovietskeho zväzu. Úspešne sa zapojil do politiky, no v roku 1950 sa stal obeťou vnútrostraníckych čistiek. Spolu s Ladislavom Novomeským a ďalšími ho odsúdili v procese s takzvanými buržoáznymi nacionalistami. Husák dostal doživotie. Práve v tomto čase sa s jeho prvou manželkou Magdou Lokvencovou - Husákovou zblížil herec Ctibor Filčík. Lokvencová bola už v tom čase známou režisérkou a herečkou. Husáka prepustili až v roku 1960, s Magdou sa rozviedol.
Husák svoju historickú šancu dostal po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Hoci sa pôvodne zastával Alexandra Dubčeka, po "výmene názorov" v Moskve sa postavil na čelo normalizácie, teda procesu, ktorý mal zmazať Dubčekove reformy. "Sovietske vedenie mu pôvodne nedôverovalo, musel ich presvedčiť, " spomína na dobu politológ Miroslav Kusý, ktorý bol v tom čase členom ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Husákova čiernobiela podobizeň na nás hľadela sponad katedier v školských triedach, alebo z poštových známok. Ako československý prezident sa aj Husák zaradil do bozkávacej kultúry, ktorá vtedy ovládla snáď celý východný blok.
Husák bol teda po invázii nielen rehabilitovaný, ale politicky na vrchole. Jeho osobný život bol však tragický. Kým bol v päťdesiatych rokoch odsúdený na doživotie, jeho manželka Magda sa dala dokopy s hercom Ctiborom Filčíkom. Husák sa neskôr oženil druhý raz. V roku 1966 si vzal Vieru Millerovú. Tá však tragicky zahynula v Bratislave v roku 1977, keď pri pristávaní na bratislavskom letisku havaroval vrtuľník, ktorý ju prevážal.
V druhej polovici osemdesiatych rokov už Husáka opúšťalo zdravie. Podľa Miroslava Kusého o Husákovi kolovali správy, že je senilný. Od roku 1987 už nebol generálnym tajomníkom strany. Kusý sa medzitým stal disidentom a členom takzvanej Bratislavskej Päťky, skupiny disidentov, ktorá sa v roku 1989 dostala do väzenia. "Husák krajinu reálne neviedol. Zbavili ho funkcie generálneho tajomníka, kde ho nahradil Jakeš, ale ukázal sa ako slabý politik," povedal pre Topky Kusý.
Gustáv Husák vydržal na prezidenskom poste až do pádu komunistického režimu. Stihol ešte vymenovať Vládu národného porozumenia pod vedením Mariána Čalfu. Bola to prvá porevolučná vláda. Do rúk Čalfu potom podal demisiu. Zomrel v ústraní v roku 1991.
Z prvého manželstva mal Husák dvoch synov, Vladimíra a Jána. Ján bol kedysi tajomníkom SZM, neskôr veľvyslancom Československa vo Fínsku a v Juhoslávii. Jednu zaujímavosť si všimli aj české médiá. Manželkou Jána Husáka je Ria, ktorej sestra Želmíra bola v minulosti vydatá za českého hudobníka Karla Vágnera. Vágner so Želmírou mali spolu syna, ktorý dnes v Bratislave vlastní kubánsku reštauráciu a štvorhviezdičkový hotel. Z boja proti kapitalizmu zjavne veľa nezostalo.
