BRATISLAVA - Slovenská republika je v súčasnosti na okraji záujmu študentov z tretích krajín. V priebehu posledných piatich rokov sa ich počet na vysokých školách pohyboval v priemere na úrovni 1200 ľudí z celkového počtu viac ako 130.000 študentov. Zahraniční študenti pritom prinášajú do škôl nielen väčšie financie, ale aj nové myšlienky. Vyplýva to zo správy o migrácii zahraničných študentov na Slovensko, ktorú vypracovali predstavitelia Európskej migračnej siete (EMN).
"Študenti, keď si vyberajú krajinu, do ktorej pôjdu študovať, tak zohľadňujú primárne kvalitu školy. Zároveň sa však pozerajú aj na to, ako je tá krajina pripravená študentov prijať, napríklad čo do poskytovania pobytu, či môžu v krajine pracovať a ak áno, ako dlho," uviedla Zuzana Vatráľová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Väčšina slovenských vysokých škôl sa podľa nej snaží zahraničných študentov prilákať, no krajina zaostáva pre niektoré legislatívne obmedzenia, ktoré iné štáty nemajú. Slovensko napríklad nemá komplexný strategický dokument, ktorý by sa týkal výlučne migrácie zahraničných študentov, a aj čiastkové opatrenia majú skôr deklaratívny charakter.
"Vysoké školy neponúkajú dostatok atraktívnych študijných programov v cudzích jazykoch. Školné za študijné programy v cudzích jazykoch, hlavne v angličtine, sa pohybuje vo vyšších sumách, a preto je viac dostupnejšie pre študentov z členských krajín EÚ," poukázala Andrea Frkáňová, ktorá sa na vypracovaní správy podieľala.
Popri štúdiu môžu zahraniční študenti na Slovensku týždenne pracovať najviac 10 hodín, čo je menej ako v niektorých iných krajinách. Napríklad v Nórsku je maximálne povolený polovičný úväzok počas školského roka a plný úväzok počas prázdnin.
Súčasné nastavenie legislatívy na Slovensku je tiež v rozpore so záujmom krajiny, aby absolvent vysokej školy ostal pracovať v krajine. "Slovensko má v tomto veľmi konzervatívny prístup a doposiaľ sa ukončenie štúdia považuje za pominutie účelu prechodného pobytu, čiže študent by mal vlastne odísť," poznamenala Frkáňová. Rezort práce však podľa nej pripravuje zmenu legislatívy, ktorá by týmto absolventom ponúkla prechodné trojmesačné obdobie, aby po ukončení štúdia si mohli na Slovensku nájsť prácu.
O tom, že rozhodujúcim faktorom pre študentov nie je geografická poloha krajiny, svedčia aj údaje zo susedného Rakúska. Tam v roku 2011 študovalo viac ako 75.000 cudzincov, pričom zhruba tretina z nich pochádzala zo štátov, ktoré nie sú členmi EÚ. Výhodou oproti Slovensku je napríklad aj možnosť zotrvať na území krajiny po ukončení štúdia pol roka, počas ktorého si musí absolvent nájsť prácu.
