BRATISLAVA - Zvýšenie hrubých platov o 7,5 percenta považujú niektorí zo zamestnancov škôl za dobrý kompromis, iným nestačí. Diskusiu vyvoláva aj možnosť presúvať časť mzdového normatívu medzi školami. Takisto pripomínajú, že súčasná diskusia nemôže byť iba o zvýšení platov, ale o budúcnosti školstva a vzdelávania na Slovensku.
Zamestnanci Gymnázia Ladislava Sáru v Bratislave považujú ponuku vlády SR za nedostačujúcu a žiadajú Radu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, aby naďalej presadzovala pôvodné požiadavky, s ktorými zamestnanci školstva vstúpili do štrajku. "S kompromisom, ktorý ponúkla vláda, sa v žiadnom prípade nestotožňujeme. Absolútne nespĺňa požiadavky, ktoré boli stanovené, a obsahuje návrhy, ktoré sklamali naše očakávania," uviedli v tlačovom vyhlásení zamestnanci gymnázia.
Podľa Tomáša Vargu zo Spojenej školy na Novohradskej ul. je ponuka veľmi relatívna. "Hovorí iba to, že v samosprávach by sa mohli nájsť ďalšie finančné prostriedky, ktoré doteraz nešli do platov zamestnancov školstva, čo by umožnilo navýšiť platy o 2,2 percenta," povedal Varga. Aj on považuje vládny návrh za neadekvátny.
Nové školské odbory (NŠO) schvaľujú ponuku definitívy pre starších učiteľov. Nesúhlasia však s tým, aby časť mzdového normatívu mohli zriaďovatelia presúvať medzi jednotlivými školami. "Financie na školy by mali ísť bez medzičlánkov, priamo zo štátnej pokladnice na účet školy," uviedli NŠO vo svojej tlačovej správe.
Riaditeľka Spojenej školy na Tilgnerovej ulici v bratislavskej Karlovej Vsi Alena Turčanová uviedla, že v boji zamestnancov školstva nejde o percento navýšenia platov a čiastočné vylepšenia, ale o riešenie dlhodobej krízy a nedostatočného financovania školstva na Slovensku. "Chceli by sme, aby sa navýšenie finančných prostriedkov do školstva riešilo systémovo," uviedla Turčanová. Percento HDP, ktoré má ísť do školstva by sa podľa nej malo každoročne zvyšovať tak, aby aspoň postupne dosiahlo šesť percent.
Osobnosti školstva a odbornej verejnosti vo svojej výzve Učiteľ 2020 formulujú svoje názory na základe vízie urobiť učiteľské povolanie atraktívnym pre mladých ľudí. Výzva, pod ktorú sa podpísali napríklad prezidentka Slovenskej komory učiteľov Mária Barancová či prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň, uvádza, že cieľom by malo byť zvýšenie priemerného platu učiteľa v porovnaní s platmi iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí zo súčasných 45 percent na aspoň 70 percent, čo by v dnešných číslach predstavovalo aspoň 1200 eur. Súčasne sa prihovárajú za optimalizáciu siete škôl. "Zavedením minimálnych veľkostí tried v jednotlivých typoch škôl by bolo možné optimalizovať počet škôl a tried a získať financie na zaplatenie učiteľa."
Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) a líder školských odborov Pavel Ondek po pondelkovom (3.12.) rokovaní na Úrade vlády SR predstavili návrhy vlády. Školským zamestnancom by mali priniesť v budúcom školskom roku zvýšenie hrubých platov o vyše 7,5 percenta. Okrem toho vláda učiteľom sľubuje napríklad definitívu, t. j. po 25 rokoch v školstve a dovŕšení 55. roku by ich nemohli prepustiť.
Ďalším návrhom vlády je to, aby financie zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia išli na školy tak, že zriaďovateľ školy musí rozpísať celú časť z normatívu na mzdy a nemôže ich preklasifikovať na prevádzku, čo podľa odhadu zástupcov ministerstva financií predstavuje navýšenie cca o 2,2 percenta do hrubých platov. Časť mzdového normatívu môže zriaďovateľ presúvať medzi školami.
