BRATISLAVA - Máme slobodu, akú sme pred novembrom 1989 chceli. Viac občianskych práv, možnosť klásť otázky mocipánom, mať o ich činnosti informácie a meniť vládnucu moc prostredníctvom slobodných volieb. Povedal Ján Budaj, jedna z tvárí Novembra '89 a súčasný poslanec bratislavského zastupiteľstva. "Nakoľko to ale občania aj skutočne berú do svojich rúk, to sa už rozhodujú sami," pripomína. Aj dnes podľa neho na zmenu k lepšiemu treba nájsť odvahu, prekonať znechutenie a občas aj vyjsť do ulíc.
Ján Budaj
Keď prišiel november '89, nebolo podľa Budaja jednoduché nájsť dosť odhodlaných ľudí, ktorí by verili, že opäť neprídu ruské tanky. "Mnohí Česi a Slováci mali po potlačení maďarskej vzbury, Solidarity v Poľsku či Dubčekovej reformy názor, že Moskva napokon vždy zasiahne oceľovou päsťou," hovorí. Napriek tomu občania prekonali strach a v novembri 1989 žiadali slobodu aj napriek hrozbe, že komunistický režim rozmliaždi svojich odporcov. "Odchádzali sme na námestia s tým, že sa už nevrátime domov. Skutoční víťazi sú ale občania, ktorí sa zasadili za zmenu. Vďaka nim sme nezostali na námestiach sami. Ľudia vtedy pochopili, že je to historický okamih, kedy už nemôžu zostať doma, bez ohľadu na to, ako to dopadne."
Zuzana Mistríková
V prvých dňoch Novembra'89 sa študenti a herci nemohli nijako oprieť o médiá, ktoré automaticky pokračovali v propagande režimu, na akú boli roky naučené. "Reálne zábery boli v tom čase v ruskej a rakúskej televízii. Svedčili o tom, že ten stret bol naozaj fatálny," povedala bývalá študentská líderka z čias Nežnej revolúcie, dnes odborníčka na médiá Zuzana Mistríková.
"Samotný policajný zásah na demonštrácii 17. novembra bol štandardnou reakciou režimu," dodala s tým, že aj socialistické médiá reagovali zo začiatku štandardne, teda falšovaním reality a propagandou. "V tomto smere bol režim vybudovaný efektívne. Veď režimy, ktoré cenzurujú, potláčajú informácie a riadia sa ideológiou, sú v tomto smere efektívne, lebo inak by sa im to dávno rozpadlo," poznamenala.
Úlohu médií v prvých dňoch suplovali diskusie hercov v divadlách a študentov v štrajkujúcich školách, šírenie letákov a ústne podávaných správ. S postupujúcimi udalosťami sa však začal meniť aj prístup médií a študenti začínali veriť, že v nadchádzajúcej demokratickej spoločnosti budú aj české a slovenské médiá pracovať inak.
Eugen Gindl
Po Novembri '89 síce žijeme v demokracii, ktorá má všetky vonkajšie aspekty, ale dostatočne nereflektuje potreby občanov. "Ba čo viac, pohŕda nimi," povedal Eugen Gindl, publicista, aktivista protitotalitných združení a spoluautor samizdatu Bratislava/nahlas.
Hoci si v revolučnom novembri občania vydobyli slobodné voľby a volia si svojich zástupcov, zástupcami ľudí podľa Gindla v skutočnosti nie sú, neobhajujú ich záujmy a zastupiteľská demokracia slabne. "Vysokí predstavitelia hovoria – Volili ste, tak čo ešte hľadáte vo verejnom priestore? Practe sa, my vás tu nepotrebujeme. Vy nemáte legitimitu, lebo jediná legitimita je tá naša posvätená voľbami. Ale to je obrovský omyl," hovorí Gindl a pripomína, že aj po novembri sa do strán nedostávajú odborníci, ale ľudia, ktorí sú poslušní a k strane lojálni.
Rudolf Zajac
Udalosti novembra 1989, ktoré znamenali pád komunistického režimu, mali na Slovensku odlišnú povahu ako v Prahe, tvrdí zakladajúci člen Verejnosti proti násiliu (VPN) Peter Zajac. Rozdiel vidí najmä v tom, že kým Občianske fórum malo jasného lídra vo Václavovi Havlovi, slovenský November bol založený na sile kolektívu. "Lídrami tribún boli Milan Kňažko s Jánom Budajom, Fedor Gál bol hnacím motorom," spomína Zajac na udalosti spred 23 rokov.
"Všetkým nám šlo o slobodnú spoločnosť a slušný život, o slobodu názorov, vlastníctva, zodpovednú ekonomiku, spravodlivosť, vzdelanosť, kultúrnosť, o dobrý vzťah k menšinám," povedal Zajac. Ako dodal, osobne mu bolo jasné, že pôjde o ťažký proces. "Lebo vytvoriť formy právneho štátu trvá týždne a mesiace, slobodné ekonomické prostredie roky, ale zmeniť mysle ľudí trvá desaťročia," poznamenal. Význam Nežnej revolúcie spočíva podľa Zajaca predovšetkým v tom, že Slováci dostali možnosť žiť slobodne v slobodnom svete, bezpečnom a prosperujúcom priestore.
Strana SNS
Po 23 rokoch od novembra 1989 Slovensku aj Európskej únii hrozí morálny, ekonomický a sociálny kolaps, obáva sa predsedníctvo Slovenskej národnej strany. Ako sa ďalej uvádza v Memorande predsedníctva SNS k 17. novembru, "Slovensku chýba strategická koncepcia hospodárskeho rozvoja, cielená reštrukturalizácia priemyslu, chýbajú nielen ekonomické, ale aj politické alternatívy na zvýšenie zamestnanosti, životnej úrovne, ekonomickej konkurencieschopnosti a dokonca samotného prežitia spoločnosti a štátu".
Národniari vyzývajú na zastavenie úpadku a obmedzovania slobody. Od vlády žiadajú "rázne opatrenia v prospech Slovákov a Slovenska, na ochranu štátu, záujmov a sociálneho statusu Slovákov, pôdy, lesov a vôd, na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti".
Ivan Gašparovič
Prezident si veľmi dobre pamätá 17. november a myslí si, že nielen pre neho, ale pre všetkých znamená veľmi veľa. "Dobre si ho pamätám, pretože som v tom čase žil medzi študentmi a tá atmosféra mi je blízka ešte i dnes," povedal Gašparovič po dnešnej pietnej spomienke na Ružinovskom cintoríne v Bratislave.
Je však podľa neho smutné a mrzí ho, že napríklad na tomto pietnom akte je zúčastnených čoraz menej. "A to nemyslím len tých, ktorí ozaj odišli a boli predtým mučení a trpeli za bývalej éry. Ale, že nás tu je menej aj tých, ktorí by mali prísť a uctiť si ich pamiatku," doplnil Gašparovič. Bol by rád, keby sme si navždy pripomínali to, čo sa u nás stalo, čo sme dosiahli a čo si musíme vážiť.
