MARTIN – Peňažná časť národného pokladu nie je podľa bývalého šéfa Matice slovenskej Jozefa Markuša ešte stratená. Kovová a obrazová časť je uložená v budove Matice v Martine a podľa Markuša je v poriadku a kompletná. Súčasné vedenie Matice na čele s Mariánom Tkáčom však nemá k pokladu prístup a preto sa chce pravdy dopátrať petíciou.
Podľa Markuša účtovne z pokladu nechýba vôbec nič. Peňažná časť, takmer celých 700-tisíc eur, je však v zmenkách skrachovaného podielového družstva, ktoré sa nadácia síce snaží vymôcť, ale nevie, kedy sa jej to podarí. Ak by aj za ten čas istina o niečo poklesla, Markuš ubezpečuje, že nadácia sa zaviazala, že istinu potom doplatí na pôvodnú výšku z iných príjmov.
Bývalý šéf Matice zároveň zdôraznil, že viac ako dvojnásobné výnosy z istiny, teda vyše 1,5 milióna eur, Matica za jeho vedenia rozdala na kultúrne podujatia. „Inventúrou, ktorú robila päťčlenná komisia za účasti notára sa zistilo, že aj kovová časť je v úplnom poriadku. To znamená, že predmety, tak ako ich darcovia odovzdali, sú uchované v pancierovej skrini. Pokiaľ ide o peňažnú časť, Nadácia Matice slovenskej viac ako dvakrát výnosy z istiny rozdala na kultúrne projekty. To máme veľmi presne zdokumentované do posledného haliera. Pokiaľ ide o istinu, tá je z malej časti na účte, z väčšej časti je v zmenkách a Nadácia Matice slovenskej ich vymáha asi siedmimi veľmi vážnymi právnymi nástrojmi. Nedá sa povedať, kedy dospejeme k výsledku, ale je nepochybné, že ten cieľ dosiahneme,“ povedal Jozef Markuš, za ktorého vedenia čelila Matica kritike za netransparentné hospodárenie.
Keďže správcom pokladu je Nadácia Matice slovenskej, ktorá podľa Tkáča už nemá nič spoločné s Maticou a súčasné vedenie Matice teda nemá k pokladu prístup, spustili matičiari petíciu za zistenie skutočnej pravdy o národnom poklade, ktorou chcú po vyzbieraní stotisíc podpisov osloviť parlament.
„Skutočná pravda sa veľmi ťažko zisťuje, pretože skriňa bola otvorená a len sa porovnal stav z roku 2006 a 2012, no a čo sa dialo predtým, tak to sa ešte musíme stretnúť a analyzovať. My to berieme ako ťaživý problém, lebo na Slovensku sa už niekoľkokrát ľudia zbierali na poklad - v roku 1939 prvý raz, v roku 1968 druhý raz a teraz v roku 1993 tretí raz - ale ani jeden z tých pokladov vlastne nevieme, ako dopadol. Asi sme taký národ, že zbierame sa, sme nadšení a potom ako keby sme sa prestali starať o tie veci, ktoré sme niekomu darovali,“ povedal predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.
Tkáč hovorí aj o právnej neistote, komu vlastne národný poklad patrí. Pretože ľudia poklad darovali Matici slovenskej, Matica ho posunula pod správu nadácie a nadácia sa od Matice odpojila. „A keďže nadácia už nie je súčasťou Matice, ale samostatnou správnou jednotkou, je tu aj otázka, komu patrí nadácia. Pretože pôvodne ju zakladalo jedenásť subjektov a medzi nimi aj Matica slovenská a zrazu sú zakladateľmi súkromné osoby a z pôvodného kapitálu päť miliónov slovenských korún (166-tisíc eur) má základné imanie tristotisíc korún (10-tisíc eur). A kde je tých zvyšných 4,7 milióna(156-tisíc eur),“ dodáva Tkáč.
Národný poklad bol vyzbieraný po vzniku samostatnej republiky v období od roku 1993 do roku 1996 a údajne obsahuje cennosti a vzácne kovy v hodnote milión eur. Vyše trištvrte milióna eur však Nadácia Matice slovenskej vložila do neskôr skrachovaného Podielového družstva slovenské investície.
