BRATISLAVA – Komunita lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb by sa mala dočkať ustanovenia výboru, ktorý sa bude zaoberať ich právami v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Vláda má počas dnešnej 28. schôdze prerokovať takýto návrh na zmenu štatútu rady, ktorý predložil jej predseda - podpredseda vlády a šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Podľa navrhovateľov je nevyhnutné vytvoriť platformu na diskutovanie o problematike LGBTI osôb v širšom okruhu v záujme zlepšenia postavenia osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou v slovenskej spoločnosti, zvýšenia ochrany ich ľudských práv a zefektívnenia tvorby a realizácie štátnej politiky Slovenskej republiky ako aj zahraničnej politiky v danej oblasti. Návrh nadväzuje na uznesenie Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť z 30. júla, keď jej členovia jednomyseľne podporili zámer zriadiť výbor pre LGBTI ľudí. Predsedom výboru má byť podľa návrhu minister spravodlivosti a jeho ministerstvo má plniť úlohy sekretariátu.
S vytvorením výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb nesúhlasí občianske združenie Fórum života, ktoré podľa jeho predstaviteľov hovorí v záujme práv detí, práv manželov a v záujme ľudskej dôstojnosti. Zriadenie takéto výboru považujú za zbytočné, lebo pri rade vlády pre ľudské práva už existuje Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. Svoj nesúhlas so zriadením výboru vyslovila ak Konferencia biskupov Slovenska, podľa poslanca Mariána Kvasničku to znepokojilo aj KDH.
Naopak mimovládne organizácie a združenia Iniciatíva Inakosť, Queer Leaders Forum, Transfúzia, Možnosť voľby, Občan, demokracia a zodpovednosť, ASPEKT, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Quo Vadis a záujmové združenie žien MyMamy dlhodobo vyzývali, aby v rade vznikol takýto výbor.
Poukázali na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z februára tohto roka, v ktorom zdôraznil, že „diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pleti“. Slovensko už v budúcom roku bude musieť vypracovať monitorovaciu správu o realizácii odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, v ktorom vyzval členské štáty, aby „preskúmali existujúce legislatívne a iné opatrenia, pravidelne ich aktualizovali a zhromažďovali a analyzovali relevantné údaje na monitorovanie a odškodnenie za akúkoľvek priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity.“
Slovensko chce mať tri nové zastupiteľské úrady v rozličných častiach sveta. Kabinet dnes prerokuje správu rezortu diplomacie o stave siete týchto úradov, podľa ktorej sa zvažuje otvorenie zastupiteľských úradov v moldavskom Kišineve, v Tunise v Tunisku a v Abu Dhabi v Spojených arabských emirátoch. Naopak, svoju činnosť by mal ukončiť zastupiteľský úrad v Kuala Lumpur v Malajzii a plánuje sa aj zrušenie zámeru otvoriť generálny konzulát SR v anglickom Manchestri. Práve z takto ušetrených peňazí sa majú nové zastupiteľstvá financovať.
Počet vysokoškolákov v roku 2011 medziročne klesol o viac ako päťtisíc. Zatiaľ čo verejné vysoké školy prišli o 6 665 študentov, na súkromných vysokých školách pribudlo 1 656 vysokoškolákov. Podiel študentov na súkromných vysokých školách tak medziročne vzrástol na 18,6 percenta. Vyplýva to z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2011, ktorú pripravil rezort školstva a dnes ju prednesie zboru ministrov.
V roku 2011 na vysokých školách študovalo 212 030 študentov. Naďalej ubúdalo študentov - externistov, ich podiel bol 32,3 percenta, kým v roku 2010 to bolo 33,5 percenta. Počet doktorandov klesol o 19. O 249 narástol počet záujemcov o denné doktorandské štúdium, pri externej forme bol pokles o 268. Verejné vysoké školy prišli o 232, súkromným pribudlo 213 doktorandov.
