Bratislava – Slovensko vykazuje v počte vedeckých odborných publikácií a počte citácií jedny z najnižších hodnôt v EÚ. „V súčasnosti Slovensko zaostáva v kľúčových ukazovateľoch rozvoja vedomostnej ekonomiky nielen za najvyspelejšími krajinami EÚ, ale aj za krajinami V4,” konštatuje Správa o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnanie so zahraničím za roky 2006 až 2010.
Podľa materiálu patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšími investíciami do výskumu, vývoja a vzdelávania. V inovačnom hodnotení krajín EÚ sa prepadlo z 18. miesta v roku 2009 na 23. miesto v roku 2010. Správa hodnotí ako pozitívny posun, že celkové výdavky na výskum a vývoj sa v roku 2010 zvýšili oproti roku 2009 o 37,42 percenta. Predstavovali tak 0,63 percenta HDP oproti 0,48 percenta HDP v roku 2009. V štátoch Európskej únie však podiel výdavkov predstavoval v priemere dve percentá z HDP.
"Nižší relatívny objem výdavkov na výskum a vývoj ako Slovensko vynakladalo z členských krajín EÚ v roku 2010 Rumunsko (0,47 %), Cyprus (0,5 %), Bulharsko (0,6 %) a Lotyšsko (0,6 %). Malta dosiahla rovnakú úroveň financovania ako SR (0,63 %),“ porovnáva správa. Relatívne najvyšší nárast oproti roku 2009 zaznamenali zahraničné zdroje, o 57,72 percenta. V roku 2010 došlo v porovnaní s rokom 2009 k nárastu výdavkov na tieto oblasti aj z podnikateľského sektora.
Ukazovateľ relatívneho počtu citácií dosahoval na Slovensku v období rokov 2006-2010 hodnotu 1,66. Na najvyššej priečke v tomto ukazovateli bolo Dánsko, kde je ukazovateľ relatívneho počtu citácií 14,06. Nasleduje Belgicko (12,04), Holandsko (11,99), Fínsko (10,82) a Veľká Británia (10,05). V porovnaní s týmito krajina má Slovensko veľmi nízky aj citačný index, ktorý hovorí o podiele priemerného počtu citácií danej krajiny k priemernému počtu citácií svetovej databázy. Kým na Slovensku je tento index 62 percent, v Dánsku je to 134 percent, v Holandsku 131, USA 126 a vo Veľkej Británii 124 percent. Ukazovateľ relatívneho počtu vedeckých odborných publikácií dosiahol v SR v rokoch 2006-2010 hodnotu 0,47. V Dánsku je to 1,86.
Okrem toho v roku 2010 Úrad priemyselného vlastníctva SR udelil o takmer 180 patentov menej ako v roku 2009. „Využívanie patentovej ochrany bolo nedostatočné. V porovnaní s rokom 2009 klesol počet patentov, zapísaných dizajnov aj ochranných známok, avšak mierne stúpol počet zapísaných úžitkových vzorov,“ píše sa v správe. Naopak, v roku 2010 stúpol počet zamestnancov v oblasti výskumu a vývoja o 14 percent. Viac ako polovica výskumníkov (53,09 %) pracovala v Bratislavskom samosprávnom kraji.
Bývalý poradca exministra Eugena Jurzycu Marián Zachar vo svojom blogu uviedol, že školstvo je spolu so sociálnou ochranou na Slovensku najslabšie financovaným sektorom z verejných zdrojov. Vychádzal pritom z dostupných údajov Eurostatu za rok 2010. „Na opačnej strane slovenských výdavkových priorít je najmä sektor verejného poriadku a bezpečnosti so 141 percentami z toho, čo dávajú na tento sektor z verejných zdrojov v priemere krajiny EÚ,” uviedol Zachar.
Na základe nových dát OECD tiež uvádza, že učitelia sa vo svete v rokoch 2009 a 2010 platom priblížili ostatným pracovníkom s vysokoškolským vzdelaním, kým slovenskí učitelia skôr stagnovali. „Nárast pomeru platu učiteľov na stredných školách k príjmom pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním bol v krajinách OECD medzi rokmi 2009 a 2010 približne 4,6 percenta. Na Slovensku tento nárast predstavuje iba 0,9 percenta, čo je významne pod priemerným rastom v krajinách OECD,” spresnila.
