BRATISLAVA – Na Slovensku by mal vzniknúť Fond na podporu vzdelávania, ktorý má od januára 2013 nahradiť súčasný Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov.
Návrh zákona o takomto fonde majú na dnešnej mimoriadnej schôdzi posúdiť členovia vlády. Zákon by napríklad umožnil, aby študenti zo slabších sociálnych pomerov mali pri žiadosti o pôžičku z nového Fondu na podporu vzdelávania prednosť pred študentmi, ktorí sa lepšie učia. Podľa nových kritérií budú mať pri žiadosti o pôžičku prednosť študenti, ktorí poberajú sociálne štipendium alebo dávky v hmotnej núdzi. Až potom nasledujú študenti s lepšími študijnými výsledkami. Pri udeľovaní pôžičiek budú mať zároveň prednosť denní študenti pred externými.
Návrh nového zákona okrem toho rozširuje okruh žiadateľov, okrem študentov na prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania a začínajúcich pedagógov budú môcť pôžičku dostať aj ďalšie fyzické osoby. Ide konkrétne o doktorandov, vysokoškolských učiteľov a výskumných a umeleckých pracovníkov vysokých škôl. Peniaze budú môcť dostať nielen začínajúci učitelia, ale aj ostatní pedagogickí zamestnanci. V prípade, že fond nevyčerpá všetky prostriedky v prvom kole, bude môcť poskytnúť pôžičky v ďalších kolách. Ponecháva sa doterajšia úroková sadzba, ako aj odklad úročenia až po skončení štúdia.
Ministri dnes posúdia aj balík návrhov envirorezortu. Minister životného prostredia Peter Žiga svojim kolegom predkladá návrh zákona o obchodovaní s emisiami, ktorým reaguje na nové pravidlá Európskej komisie v tejto oblasti. Tie začnú platiť od začiatku budúceho roka. Vybrané prevádzky priemyselných odvetví dostanú spočiatku buď 100 percent, alebo časť emisných kvót EUA zadarmo. Neskôr však bude počet kvót klesať a firmy ich budú musieť nakupovať, alebo modernizovať svoje technológie, aby znížili produkciu CO2. Cieľom Európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov je nákladovo efektívnym spôsobom znižovať emisie CO2 v priemysle.
Podnikateľský sektor v rámci vnútroštátnych emisií v obchodovacích obdobiach dostával emisie pridelené, takže za ne neplatil. Podľa nových pravidiel EK niektoré podniky, predovšetkým v oblasti výroby elektrickej energie, už emisie budú kompletne nakupovať a niektoré výrobné podniky budú musieť časť nakupovať a časť dostanú. Ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby sa výnosy z predaja kvót v dražbách použili výlučne na reálne dosiahnuteľné a merateľné úspory emisií CO2, zvyšovanie energetickej účinnosti a zavádzanie najlepšie dostupných technológií, ktoré povedú k poklesu emisií CO2.
Envirorezort dal na stôl aj návrh, podľa ktorého slovenský zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov už bude dostatočne obsahovať zmienku o tom, že sa vzťahuje aj na geneticky modifikované mikroorganizmy, nielen organizmy. Reaguje tak na konanie Európskej komisie, ktorá nás 20. mája 2011 upozornila na nesprávne prevzatie európskej smernice. Novela má v prípade schválenia parlamentom platiť od 1. januára 2013.
Ministri majú posúdiť aj novelu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu. Tá rozširuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a zosúlaďuje náš zákon s niektorými európskymi pravidlami. Účelom zákona je napríklad obmedzenie nelegálneho obchodovania s ohrozenými druhmi, ktoré spravidla nespôsobuje trvalú ujmu na exemplároch. V súčasnosti u nás možno uložiť sankciu za porušenie povinností len ak je konaním spôsobená trvalá ujma na exemplároch ohrozených druhov rastlín alebo živočíchov. Pritom však aj náklady vynaložené na rehabilitáciu takých exemplárov alebo uvedenie životného prostredia do predošlého stavu predstavujú škodu, ktorá nie je malá.
