PRAHA/BRATISLAVA - Novinár Tom Nicholson (45), ktorého meno sa v poslednom období skloňuje najmä s kauzou a knihou Gorila, nechal nahliadnuť do svojho súkromia. V rozsiahlom rozhovore pre český denník Reflex sa vyspovedal aj z toho, ako sa vlastne dostal z Kanady na Slovensko a čím ho tunajšie prostredie a ľudia najviac prekvapili.
Tom Nicholson sa narodil v Anglicku, vyrástol na farme v Kanade, ale väčšinu svojej dospelosti prežil u nás. "Asi najviac sa cítim ako Slovák. Keď hrajú Kanada a Slovensko hokej, fandím Slovákom," priznal pre Reflex novinár, ktorý vyštudoval históriu a filozofiu. Keď si po škole urýchlene potreboval zarobiť na splátky za auto, ktoré si kúpil ako náplasť na boľavú dušu po rozchode s priateľkou, zúčastnil sa konkurzu na učiteľa angličtiny v domnení, že bude zveľaďovať jazykové schopnosti cudzincov v Toronte. Ako zakrátko zistil, bol to veľký omyl.
"Keď ma o ôsmej ráno prebudila telefonicky nejaká ženská s otázkou: "Chcete ísť do Československa?", myslel som, že sa zbláznila. Ale iná ponuka nebola a ja som mal posledných päťsto dolárov. Takže som povedal: "Prečo nie?" A bolo to. Išiel som ešte s jedným kamarátom. Moje prvé pôsobisko bolo v Piešťanoch," spomína Nicholson, ktorý neváhal priznať, že vzťah k Slovensku nebol láskou na prvý pohľad. Svoje prvé pocity dokonca popísal ako "strašné". "Keď sú prvá vec, ktorú cestou z letiska uvidíš, paneláky v Karlovej Vsi ... uf! V Kanade paneláky nemáme, takže ma to prekvapilo."
V Piešťanoch na hotelovej akadémii sa mu však nezapáčilo a po šiestich mesiacoch sa vrátil späť do Kanady. Tam si ale uvedomil, že sa mu niektoré veci "zažrali pod kožu" až príliš, a tak rozposlal svoj životopis na niekoľko univerzít. Nakoniec si vybral Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline, kde učil angličtinu budúcich pilotov a neskôr začal písať do novín. "Niekde som si prečítal inzerát, že hľadajú novinárov do anglicky písaného týždenníka Slovak Spectator. Povedal som si, že to skúsim. A zistil som, že je to presne to, čo chcem robiť. Noviny ti dajú šancu. Prvý týždeň dostaneš za úlohu napísať článok o Ikea alebo Škode Auto ... Ale o dva mesiace už píšeš politiku. Samozrejme že na to vôbec nemáš! Ale si mladý človek a vôbec o tom nepremýšľaš," hovorí Nicholson, ktorý tvrdí, že takú šancu by v Kanade nedostal.
Na Slovensku sa napokon aj oženil s moderátorkou televízie TA3 a v roku 2003 sa spolu odsťahovali späť do jeho vlasti. "Lákalo ma uzavrieť jednu kapitolu v živote a začať novú. Tiež sa mi cnelo. Myslel som, že sa už na Slovensko nevrátim. Chcel som zase žiť doma. Ale boli sme v Kanade asi deväť mesiacov a ukázalo sa, že to asi nepôjde. Najmä pre moju ženu. Kanada je presýtená imigrantmi a pre ňu bolo strašne ťažké sa uchytiť. Pochopil som, že by bolo kruté po nej žiadať, aby sa kvôli mne vzdala kariéry."
O tri roky neskôr už pracoval v denníku SME, kde sa stal šéfom investigatívneho oddelenia, ale keď sa jeho manželka dala na politiku a hrozil konflikt záujmov, prijal radšej ponuku v týždenníku Trend. Ako to však chodí, veci sa zvyknú rýchlo meniť a v súčasnosti má už dva roky od rozchodu so ženou a za sebou ťahanice kvôli kauze Gorila, o ktorej napísal knihu. Aj napriek tomu si myslí, že slovenská spoločnosť je oveľa slobodnejšia ako kanadská. "Teraz to nemyslím politicky. Môj prípad bol v určitom ohľade extrémny a súvisel s korupciou, ktorá samozrejme na Slovensku je. Ale v Kanade ovláda vzťahy medzi ľuďmi politická korektnosť. Či chceš povedať čokoľvek, musíš zvažovať, či to nebude považované za rasistické alebo inak nevhodné. Na Slovensku môže povedať inteligentný človek to, čo si naozaj myslí," hodnotí Nicholson a na požiadanie uvádza aj rozdiel medzi Slovákmi a Čechmi.
"Slováci sú oveľa emotívnejší. Dovolia si voči sebe neuveriteľné veci. Nedávno som bol nakupovať v Tescu a dostal sa do konfliktu s pokladníčkou. Ona chcela, aby som zaplatil za papierovú škatuľu, v ktorej som si kúpil žrádlo pre mačku. Tak som tie plechovky začal z krabice vyberať. A ona mi povedala: "Choďte do pi*e!" Myslel som si, že som sa prepočul. Ale kdeže! Ona ma naozaj poslala do pi*e a považovala to za úplne normálnu vec. V ten moment mi došlo, že Slováci sú iní ako ľudia na Západe, ale aj ako Česi. Pre nich je OK, keď verejne prejavia emócie. V tom je určité čaro, ale samozrejme aj zrada."
