BRATISLAVA – Tohtoročné letné mesiace od júna do augusta boli druhé najteplejšie po lete v roku 2003. Slovensko trápilo sucho, nedostatok zrážok, hydrometeorológovia vydávali na dva dni aj výstrahy tretieho stupňa pred teplom a vyskytlo sa veľa tropických dní aj nocí.
"V budúcnosti budú prevažovať letá, ktoré budú mať taký charakter, ako to tohtoročné," povedal dnes na tlačovej konferencii Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) klimatológ Pavol Faško.
V tomto roku zaznamenali hydrometeorologické stanice na Slovensku viac ako 50 tropických dní. "Tohtoročné leto malo ale akési prestávky, počet tropických dní nebol rekordný," poznamenal Faško. V Dolných Plachtinciach a v Rimavskej Sobote však zaznamenali rekordný počet tropických dní od roku 1961 a v Dudinciach bol vyrovnaný rekord z roku 2003.
Trinásť meteorologických staníc tiež zaznamenalo viac ako desať dní, kedy maximálna denná teplota vzduchu bola vyššia alebo rovná 35 stupňom Celzia. To sa zatiaľ nestalo ani v jednom z predchádzajúcich rokov. V roku 1992 to bolo na 12 staniciach, v roku 1994 na troch, v roku 2000 na jednej. Najviac takýchto horúcich dní, pätnásť, mali Dudince a Hurbanovo.
Faško tvrdí, že takéto počasie je typické pre Balkán. "V teplom počasí sa v priebehu zimy môže objaviť krátke mrazivé obdobie a v lete prevládajú obdobia s nadnormálne vysokou teplotou s nedostatkom zrážok," vysvetlil s tým, že toto sa začína prejavovať aj u nás. Také boli letá v roku 2003 či 2007, ale aj to tohtoročné. Najjužnejšie časti Slovenska sa podľa neho už začínajú správať ako oblasť severného Srbska, severného Chorvátska či južného Maďarska.
Obdobie od marca do septembra bude pravdepodobne vyhodnotené ako najteplejšie v celej histórii meteorologických meraní, teda do druhej polovice 19. storočia. Je to aj preto, že tohtoročný september je extrémne teplý. Napríklad v Dudinciach bolo od 1. do 12. septembra až šesť tropických dní. Meteorológovia predpovedajú, že tropické dni čakajú ešte napríklad Košice.
V tomto roku SHMÚ zaznamenal aj viacdňové série teplotných rekordov. V Bratislave na Kolibe boli tieto rekordy najväčšie v období od 30. júna do 9. júla, kedy sa ich tam vyskytlo osem v deviatich dňoch. A v tomto roku bola mimoriadne teplá aj jar, hoci okrem rekordných teplôt sa v máji vyskytol aj mráz. V piatok 18. mája zasiahol veľkú časť Záhoria a spôsobil veľa škôd.
Mimoriadne oteplenie prišlo tento rok 16. a 17. marca, kedy v Hurbanove stúpla teplota vzduchu z minimálnej mínus 2,2 stupňov Celzia na jej maximálnu hodnotu 22,3 stupňov Celzia. Bolo to druhé najväčšie oteplenie z jedného dňa na nasledujúci od roku 1901. Mimoriadne ochladenie zase prišlo 12. a 13. septembra, a to z 29,2 stupňa Celzia na 15,9 stupňa Celzia.
