BRATISLAVA - Prinášame vám zoznam najväčších štrajkov na Slovensku od roku 1993:
29. januára 2003
Od tretej do deviatej hodiny ráno bola v SR úplne zastavená železničná doprava. Odbory protestovali proti rušeniu osobnej železničnej dopravy na 25 regionálnych tratiach a proti zrušeniu zhruba 200 vlakových spojov. Druhý, časovo neobmedzený štrajk na železniciach sa začal 31. januára 2003 v nočných hodinách. Po troch dňoch ho centrálny štrajkový výbor prerušil. Urobil tak na základe predbežného súdneho opatrenia, ktoré Okresný súd Bratislava I vydal na základe žaloby ŽSR o nezákonnosti štrajku. Centrálny štrajkový výbor železničných odborových centrál sa však proti tomuto kroku odvolal. 4. februára 2003 sa železničná doprava v celej sieti Železníc SR opäť rozbehla. 28. októbra 2003 železničné odbory nevylúčili, že znovu vyhlásia ostrý štrajk po tom, ako Krajský súd v Bratislave zrušil predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava 1 o zastavení štrajku železničiarov.
20. júna 2003
Väčšina slovenských škôl zostala zatvorená od 6:00 do 18:00. Jednou z hlavných požiadaviek štrajku učiteľov a nepedagogických zamestnancov, do ktorého sa zapojilo viac ako 90 percent slovenských škôl, bolo riadne zabezpečenie financovania regionálneho školstva. Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) Jána Gašperana sa do štrajku zapojilo aj viacero cirkevných škôl i školy, kde nepôsobia odbory. Štrajk mal podľa Gašperana aj morálny význam, pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci sa totiž po prvý raz v histórii dokázali zjednotiť a spoločne sa postaviť za lepšie platy a podmienky školstva. Ďalší, výstražný štrajk sa konal 26. septembra 2003 a zapojilo sa doň 60 až 70 percent škôl. Vybrali si rôznu formu, buď sa vyučovanie začalo až o 9:00 alebo na hodinu riaditelia prerušili vyučovanie, prípadne odborári diskutovali so zamestnancami a žiakmi o svojich požiadavkách. V októbri 2003 zástupcovia vlády na stretnutí so šéfom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Jánom Gašperanom a predsedom Slovenského odborového zväzu verejnej správy Igorom Lenským potvrdili dohodu o sedempercentnom raste miezd vo verejnej službe.
6. apríla 2006
Viac ako polovica zamestnancov pracoviska Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v bratislavskej Petržalke vstúpila do ostrého štrajku, ktorého cieľom bolo zvýšenie ich platov. 7. apríla sa k štrajku pridali aj ďalšie nemocnice na Slovensku. 10. mája Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb ukončil štrajkovú pohotovosť v zdravotníckych zariadeniach. Rozhodol o tom Výkonný výbor SOZ na základe výsledkov rokovaní odborov s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS) a ďalšími zmluvnými partnermi odborov. 19. septembra sa predstavitelia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) stretli s ministrom zdravotníctva Ivanom Valentovičom a rokovali s ním okrem iného aj o budúcoročnom rozpočte a ďalších krokoch vlády v rezorte zdravotníctva.
31. januára 2010
O polnoci 31. januára sa začal štrajk autodopravcov, ktorí žiadali zníženie rozsahu spoplatnených ciest I. triedy z vtedajších takmer 1 500 kilometrov na 333 kilometrov alebo pozastavenie mýta na hlavných cestách do konca júna. 3. februára sa Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) rozhodla pre závažné porušovanie práva na štrajk a tvrdý celoslovenský zásah polície štrajk prerušiť a 4. februára rokoval s autodopravcami premiér Robert Fico. Výsledkom rokovaní bola dohoda, že autodopravcovia platiaci mýto budú dostávať faktúry aj s presnými údajmi o prejazdených úsekoch a budú si tak môcť skontrolovať, kde, kedy a za koľko zaplatili.
29. novembra 2011
Núdzový stav vyhlásila vláda Ivety Radičovej pre hromadné výpovede lekárov, keď predstavitelia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) nepristúpili na riešenie ich požiadaviek navrhované vládou. V rámci protestnej akcie Lekárskeho odborového združenia sa asi 1 200 lekárov rozhodlo, že k 1. decembru 2011 odíde zo slovenských nemocníc. Vláda vyhlásila núdzový stav pre 13 obvodov, v ktorých bolo možné uložiť lekárom tzv. pracovnú povinnosť. Ani to však poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku úplne nezabezpečilo. Mnohí lekári sa totiž stali práceneschopní alebo sa vyhýbali prevzatiu rozhodnutia o pracovnej povinnosti. Vláda a LOZ sa napokon dohodli a 8. decembra sa na Slovensku skončil núdzový stav. Vláda a LOZ podpísali spoločné memorandum, no problémy boli aj pri jeho prenesení do legislatívy, preto odborári neboli spokojní a 10. decembra vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Po tom, ako prezident Ivan Gašparovič 16. decembra podpísal novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši niektoré požiadavky vznesené LOZ - zvýšenie platov lekárov v slovenských nemocniciach a definitívne zrušenie transformácie zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, LOZ štrajkovú pohotovosť zrušilo. Novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti schválila NR SR 14. decembra.
13. septembra 2012
Jednodňový výstražný štrajk zamestnancov v školstve vyhlásili odborári na štvrtok 13. septembra. Podľa predbežných informácií sa zapojí približne 90 percent základných a viac ako 80 percent stredných škôl. Jedným z dôvodov na štrajk je predložený návrh rozpočtu SR na roky 2013 až 2015 v rezorte školstva. Odbory žiadajú upraviť rozpočet tak, aby reálne platy zamestnancov v školstve vzrástli budúci rok minimálne o 10 percent. Taktiež volajú po úprave systému odmeňovania, ktorý by zabezpečil pedagogickým a odborným zamestnancom platy na úrovni 1,2- až dvojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Pre odborárov je prioritou celkové systémové zvýšenie financií do školstva tak, aby bol podiel z HDP do konca tohto volebného obdobia porovnateľný so štátmi EÚ.
