BRATISLAVA - Deti dnes prijímajú oveľa väčšie množstvo podnetov, než ich rovesníci pred desiatkami rokov. Navštevujú nákupné centrá, rôzne krúžky absolvujú už v škôlke.
Psychologička Bronislava Kundrátová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) rodičom radí, aby pri zabezpečovaní pestrého programu pre svoje ratolesti nezabúdali na ich oddych a riadili sa radšej heslom menej je niekedy viac.
"Rodičia chcú v rámci dobrej výchovy deťom umožniť čo najviac podnetov, čo niekedy preženú,“ uviedla odborníčka. Keď deti neoddychujú a nemajú chvíľku pre seba, nevedia sa vnútorne sústrediť. Psychologička ich správanie označuje českým pojmom „roztekanosť“. Podľa Kundrátovej si niektorí rodičia myslia, že ich deti trpia poruchou pozornosti a vyhľadávajú psychológa. Po rozhovore s nimi však psychologička zistí, že dieťa má ustavične postarané o program.
Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD), je neurologická vývinová porucha. To, či ňou naozaj dieťa trpí, môže určiť iba detský neurológ. Najviac sa vyskytuje v detstve, podľa psychologičky však niektoré štúdie uvádzajú, že až v 75 percentách prípadov prejavy prechádzajú aj do adolescencie a asi v polovici prípadov do dospelosti. Porucha pozornosti sa prejavuje nesústredenosťou, slabou výdržou, nedbalosťou, zábudlivosťou, poruchami správania, netrpezlivosťou, hyperaktivitou, neposednosťou či hlučným správaním. „V školskom veku sa asi v 20 percentách pridružujú aj poruchy učenia ako disgrafia, disortografia, diskalkúlia,“ hovorí Kundrátová. Príznaky poruchy pozornosti si môžu všimnúť učiteľky v škôlke už u predškolákov.
Niektorým deťom, ktoré trpia poruchami pozornosti sa niekedy navrhne odklad začiatku školskej dochádzky. „U detí s ADHD nestačí jeden rok odkladu, do toho roku nervová sústava nedozreje tak, aby to dieťa bolo pokojné,“ podčiarkla Kundrátová. Pre takéto deti je vhodné navštevovať menšie triedy, kde sa zameriavajú na poruchy učenia. Akú školu budú navštevovať však závisí aj od možností v regióne.
