BRATISLAVA - Pred dvadsiatimi rokmi boli Česi podľa Jána Čarnogurského asi presvedčení, že Slovensko dlho nevydrží ako samostatný štát.
"Ale toto presvedčenie sa nenaplnilo. Obe strany boli unavené zo vzájomného spolužitia," povedal Čarnogurský v rozhovore v súvislosti so začiatkom delenia československej federácie v auguste 1992. Podľa neho na slovenskej strane, ako to vyplýva z memoárovej literatúry, tak aj vo vnútri HZDS boli skôr iní funkcionári, ktorí boli lídrami procesu vedúceho k rozdeleniu republiky.
"Vladimír Mečiar sa nakoniec k nim pripojil," konštatoval Čarnogurský, ktorý bol vtedy úplne odstavený od politického diania, pretože podľa neho Vladimír Mečiar na Slovensku nechcel vôbec komunikovať so stranami, ktoré boli pri moci pred voľbami v roku 1992.
"Najmä výsledok volieb na Slovensku a v Českej republike predznamenal, že republika sa rozdelí. Na Slovensku a v Českej republike zvíťazili vo voľbách úplne inak ideovo zamerané strany, ktoré sa vlastne nemohli spolu dohodnúť na vláde v jednej republike," povedal.
Podľa Čarnogurského Mečiar nemal pred dvadsiatimi rokmi viaceré dôležité informácie. "Potreboval tieto informácie z dôvodu, aby bol v predstihu informovaný o rizikách, ktoré Slovensku hrozili. Napríklad by sa veľmi hodili Vladimírovi Mečiarovi ako predsedovi vlády informácie o sporoch s maďarskou stranou, ktoré sa týkali výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros," povedal.
Čarnogurský upozornil, že nesmieme zabúdať, že posledný podpis na dohode o rozdelení štátu musel dať za slovenskú stranu Vladimír Mečiar. "Rozdelenie štátu sa zatiaľ ukazuje ako úspešná operácia. Úspešná operácia v tom zmysle, že oba štáty, ale v každom prípade Slovensko, sa rozvíjajú rýchlejšie ako v spoločnom štáte. Vzájomné vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú lepšie ako v spoločnom štáte. Vzájomný rešpekt voči sebe je väčší ako v spoločnom štáte a zahraničie taktiež uznáva, že sme rozdelenie republiky previedli nielen mierovo, ale aj administratívne, ekonomicky a medzinárodno-politicky úspešne," povedal Čarnogurský s tým, že Slovensko, navyše, dosiahlo takýmto spôsobom samostatnú hviezdičku a stoličku v Európskej únii.
"Rozdelenie je zatiaľ úspešnou operáciou, ale či bude definitívne úspešnou dokáže až nejaká medzinárodná kríza, v ktorej sa ocitnú ako Slovenská republika tak aj Česká," konštatoval.
Čarnogurský vtedy nepovažoval rozdelenie republiky za najvážnejší problém. "Republika bola zrelá na rozdelenie z oboch strán a už dlhí čas. Ja som videl ako hlavný problém to, aby sa samostatné Slovensko neocitlo v medzinárodnej izolácii. V medzinárodnej izolácii by sa bolo ocitlo, ak by ju dlhšiu dobu viedol Vladimír Mečiar a HZDS a strany, ktoré sa zúčastnili na rozdelení. Preto som považoval za hlavnú úlohu, aby sme pripravovali predovšetkým KDH, aby sme pripravovali politické podmienky preto, aby Vladimír Mečiar bol odstránený od moci a Slovensko sa mohlo už ako samostatný štát zaradiť do európskej integrácie," zdôraznil. To sa aj stalo voľbami v roku 1998.
"Túto zmenu sme dosiahli samostatne vnútornými silami, nie s nejakou zahraničnou pomocou, a táto zmena bola pre mňa dôležitejšia, a nielen pre mňa, aj pre Slovensko bola dôležitejšia ako to, že by som bol ja podpisoval dohodu o rozdelení republiky," dodal.
Pred 20 rokmi 26. augusta 1992 v Brne rokovali slovenský premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar a český premiér a predseda ODS Václav Klaus o konkrétnych problémoch a postupných krokoch rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné štáty. Termín zániku ČSFR stanovili na 31. decembra 1992.
