BRATISLAVA - Zmeny v Zákonníku práce dostali od vládnych ministrov zelenú a mieria do parlamentu na nadchádzajúcu septembrovú schôdzu. Od januára nás teda pravdepodobne čaká posilnenie práv dohodárov o niektoré zamestnanecké výhody, zmena definície závislej práce či zníženie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú.
Dohodári
Na návrh rezortu práce sa na dohodárov budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť aj ospravedlnia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom. Nebudú však mať nárok na dovolenku, ktorú pôvodne rezort plánoval pre dohodárov zaviesť. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodňoval minister Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako nárok na stravné, sa na nich tiež vzťahovať nebudú. "Samozrejme, ak sa na tom nedohodnú odbory a firma v kolektívnej zmluve. Túto možnosť zákonník nevylučuje," dodáva.
Nadčasy
Zamestnávateľ bude môcť nariadiť prácu nadčas zdravotníckym pracovníkom do 250 hodín ročne. Práca nadčas pre ostatných zamestnancov zostáva aj naďalej na 150 hodinách ročne, výnimkou tak bude jedine zdravotnícky personál. Pôvodne chceli odborári skresať prácu nadčas na sto hodín, čo sa im však nepodarilo. Ako kompenzáciu následne požadovali zvýšenie mzdy za nadčasovú prácu o 5 %, ani tento návrh však neprešiel. Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 150 hodín nadčasov. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetľuje rezort. Zmeny sa dotknú aj nočnej práce. Vykonávať by sa mala v čase od 22:00 do 6:00 hodiny ráno, nie ako je to v súčasnosti, teda od 22:00 do 5:00 ráno.
Výpoveď a odstupné
Od začiatku budúceho roka by sa mal po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky, obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Takémuto zamestnancovi má zamestnávateľ poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť viac ako 20 rokov. Návrh z dielne ministerstva práce zároveň chce, aby bolo možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty, ako stanovuje Zákonník práce. Novela má priniesť aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená na maximálne 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," predstavuje nové znenie.
Práca na dobu určitú
Zmeny by sa mali dotknúť aj reťazenia pracovných pomerov na určitý čas. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Pôvodne chcel rezort práce, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania, nakoniec od tejto požiadavky upustil. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," uvádza rezort.
Závislá práca
Ďalším z návrhov rezortu práce bolo aj vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Konkrétne by malo ísť o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti. Jedným zo znakov, ktoré mali v definícií chýbať, mal byť aj pracovný čas určený zamestnávateľom, ten si však nakoniec zástupcovia zamestnancov vyrokovali naspäť. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.
Odborári
Navrhovaná novela Zákonníka práce sa dotýka aj odborárov. Tí by mali po novom mať právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zárpveň už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Pre firmy sa zavádza povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.
