BRATISLAVA - Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2011 žije najviac občanov hlásiacich sa k českej národnosti v dvoch bratislavských štvrtiach – Petržalke a Ružinove. Z obcí majú občania českej národnosti najväčšie zastúpenie v obci Macov v Dunajskostredskom okrese.
V Petržalke sa k českej národnosti prihlásilo 1200 a v Ružinove 977 osôb. Z mimobratislavských miest sa k českej národnosti hlási najviac osôb v Žiline (917), Trenčíne (816) a Banskej Bystrici (671).
Medzi obcami majú najväčšie zastúpenie občanov českej národnosti v obci Macov v okrese Dunajská Streda. Dvadsaťosem ľudí hlásiacich sa k českej národnosti predstavuje takmer 12 percent obyvateľov obce. "Česi v tejto obci sú potomkami ľudí, ktorí na Žitný ostrov prišli po prvej svetovej vojne, keďže tu bola voľná pôda, " spresnila starostka obce Macov Ľudmila Lániková, sama sa hlásiaca k českej národnosti.
Aj v tejto obci, tak ako vo všetkých osemdesiatich mestách s najpočetnejšou českou menšinou, v porovnaní so sčítaním z roku 2001 prišlo k úbytku ľudí, ktorí sa prihlásili k českej národnosti. Naopak, väčšina týchto miest zaznamenala prírastok sympatizantov moravskej národnosti, i keď v tomto prípade nejde o žiadne radikálne zmeny, keďže počet ľudí hlásiacich sa k moravskej národnosti sa väčšinou ráta na pár desiatok.
Podpredseda Českého spolku v Bratislave Jiří Výborný sa domnieva, že je v tom aj istý prejav nesúhlasu s tým, že v Českej republike pri sčítaní ľudu je uvedenie národnosti dobrovoľné a na sčítacích hárkoch nie je výslovne napísané, že možno uviesť aj moravskú národnosť. Občianske hnutia, ako je napríklad Moravský národný kongres, za tým vidia cielené odnárodňovanie Moravanov.
"Nie je možné vylúčiť, že takéto protesty ovplyvňujú aj ľudí s moravskými koreňmi, ktorí žijú na Slovensku," povedal Výborný a dodal, že aj zvýraznenie príslušnosti k moravskej národnosti pri slovenskom sčítaní môže byť istou formou odporu proti pragocentrizmu.
