BRATISLAVA – Recept na to, ako odbremeniť preplnené slovenské väznice, je v legislatíve upravený už roky. Umožňuje efektívne trestať a zároveň má pozitívne účinky pre spoločnosť, previnilcov aj štátny rozpočet. Ľudia z praxe sa však zhodujú v tom, že k úspechu chýba podpora kompetentných.
Zamestnancov súdov, ktorí majú odsúdeným na tresty povinnej práce nájsť miesto alebo sprostredkovať mediáciu medzi obvinenými a ich obeťami, je stále menej a často nemajú adekvátne pracovné podmienky. Potvrdzujú to štatistiky aj oni sami. Počas existencie Probačných a mediačných úradníkov (PaMú) ich počty zoškrtali o polovicu, niektorí tvrdia, že svoje opodstatnenie musia obhajovať.
"Pôvodný stav bol taký, že na jednom okresnom súde boli minimálne dvaja PaMú a na okresnom súde v sídle krajského boli minimálne traja. Súčasný stav je taký, že je nás o polovicu menej," povedal Vladimír Cehlár z Okresného súdu v Žiline. V počte takto špecializovaných pracovníkov súdov sa podľa neho Slovensko presunulo do stavu, aký bol v Anglicku v roku 1925. Pre porovnanie v Českej republike, v ktorej je pomer počtu väzňov na obyvateľov len o málo vyšší ako na Slovensku, je počet takýchto úradníkov šesťkrát vyšší.
V čase vzniku probačnej a mediačnej agendy na Slovensku prijali na súdy približne 120 úradníkov. Vtedy ešte ani neexitoval trest povinnej práce. V súčasnosti ich reálne v justícii pracuje 62 a len agenda trestov povinnej práce sa medzi rokmi 2010 a 2011 zdvojnásobila. Práca namiesto väzenia pritom šetrí štátne peniaze.
Podľa Cehlára dve hodiny povinnej práce nahrádzajú jeden deň vo väzení. Vlani mali odsúdení odpracovať takmer 300.000 hodín, čim teoreticky nahradili spolu necelých 150.000 dní vo väzení. Ak sa to vynásobí číslom 35, čo je suma v eurách, ktorú treba v priemere vynaložiť na jedného väzňa za deň, vyjde úspora 5,25 milióna eur, vysvetlil Cehlár. K tomu je možné pripočítať ušetrené peniaze miest, obcí a ďalších organizácií za prácu, ktorú by inak museli zaplatiť zo svojho.
"Pri nepodmienečnom treste odňatia slobody odsúdený stratí zamestnanie, prichádza odlúčenie od rodiny, tá môže prísť o živiteľa a je odkázaná na sociálne dávky. Po príchode z väzenia nastáva problém zamestnať sa. Pri aplikácii trestu povinnej práce je všetko v opačnom postavení," povedal Cehlár. Potrestať prácou nemožno každého. Ide o menej závažné prípady, kde horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov.
Približne 30 až 45 percent kriminálnikov sú nezamestnaní a recidivisti. Tento fakt je najvýraznejší v majetkovej kriminalite, píše sa v materiáli, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra. O probácii ako jednom z najdôležitejších komponentov pri resocializácii páchateľov trestnej činnosti hovorí Martin Lulei z Katedry sociálnej práce a sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
"Probácia je profesionálny dohľad nad trestanými osobami a zároveň profesionálna pomoc trestaným osobám," vysvetlil. PaMú majú odsúdeným pomôcť nájsť si prácu a zaradiť sa do normálneho života. Probácii v slovenských podmienkach však podľa Luleia chýbajú štandardy. Za najväčšiu prekážku považuje manažment a koordináciu PaMú zo strany ministerstva spravodlivosti, ktorú označil za nedostatočnú, nesystémovú a nekontinuálnu. Vlani bolo PaMú pridelených vyše 5000 probácií a ďalších takmer 7000 prípadov im zostalo z predchádzajúceho obdobia.
Ľudia z praxe sa zhodujú v tom, že agenda PaMú je zo strany ministerstva spravodlivosti už roky zanedbaná. Rezort pod novým vedením ministra Tomáša Boreca sľubuje zlepšenie. "Snahou ministerstva spravodlivosti je daný stav zanalyzovať a vytvoriť efektívne modely fungovania jednotlivých činností a úloh PaMú," povedal Pavol Kubík z tlačového odboru rezortu. Podklady a analýzy by mali byť hotové už v septembri. "Možnosť zvýšenia počtu probačných a mediačných úradníkov je otvorená," dodal. Prioritou rezortu podľa neho je vytvoriť pre PaMú vhodné metodické podmienky, ktoré budú reflektovať súčasný stav.
