BRATISLAVA - Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec má záujem na to, aby bol údajný vojnový zločinec László Csatáry, ktorý pôsobil ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach, vydaný na konanie na Slovensko.
Rezort justície v piatok 27. mája podstúpil spis príslušnému Okresnému súdu 1 Košice, aby sa v tejto veci konalo bez prieťahov. Ak súd rozhodne vydať európsky zatýkací rozkaz, Ministerstvo spravodlivosti poskytne súdom súčinnosť. nemôže však zasahovať do rozhodnutia súdov.
"Bez ohľadu na časový postup ide o zločiny, ktoré musia byť potrestané a nesmú byť premlčané.," zdôraznil šéf slovenskej justície. Dôležité však bude, či náš súd vydá rozkaz na jeho vydanie a či zase maďarské súdy vyhovejú vydaniu a aký postup zvolia jeho maďarskí advokáti. Spis, vrátane rozsudku ohľadne jeho osoby je už k dispozícii. Ako však celý prípad vydania Csátaryho dopadne Csatáry vo veku 97 rokov sa v súčasnosti nachádza v domácom väzení sa nedá odhadnúť.
Vyšetrovací spis ŠtB o osobe Csatáryho prezentovali v piatok 27. júla v sídle Ústavu pamäti národa (ÚPN) v Bratislave. V spise sa nachádza aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z júna 1948, ktorým bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smrti za vojnové zločiny, ktorých sa dopustil v roku 1944 ako spomínaný vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach.
"Spis obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach," povedal v piatok predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. "Napríklad zatykač z roku 1948, popis osoby Csatáryho aj rozsudok z 8. júna 1948."
Rozsudok má 11 strán a Petranský potvrdil, že je oň značný záujem. "Je to jediný rozsudok, ktorý momentálne existuje," povedal Petranský s tým, že sa oň zaujímalo už slovenské i maďarské ministerstvo spravodlivosti. "Tento rozsudok pochádza z vyšetrovacieho spisu ŠTB," dodal v piatok Petranský. Otázku, prečo sa rozsudok nenachádza v súdnom spise v štátnom archíve v Košiciach, komentovať nechcel.
László Csatáry je obvinený, že v priebehu mája a júna 1944 osobne napomáhal a organizoval deportáciu košických Židov do koncentračných táborov. "Bolo deportovaných minimálne 11.839 osôb, najmä do Osvienčimu," uviedol zároveň Ondrej Podolec, riaditeľ sekcie vedeckého výskumu ÚPN.
Štátny archív v Košiciach sa stretol s prípadom Ladislava Csatáryho po prvý raz v decembri 1994. "V tomto roku archív navštívili zástupcovia Ministerstva spravodlivosti Kanady – Sekcie pre vyšetrovanie zločinov proti humanite a vojnových zločinov," informovala zase deň predtým vo štvrtok 26. júla Emília Kočišová z Komunikačného odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.
Zoznam trestných spisov Ľudového súdu v Košiciach z roku 1948, medzi ktorými je aj spis Csatáryho, odovzdal do Štátneho archívu v Košiciach Krajský súd v Košiciach v júni 1986. Trestný spis Csatáryho má 48 listov. Podľa Kočišovej obsahuje trestné oznámenie, zatykač, zápisnice z výsluchu svedkov, korešpondenciu s niekoľkými zainteresovanými inštitúciami, zápisnicu zo súdneho pojednávania dňa 8. júna 1944 a tzv. trestný list, kde je uvedený prijatý trest a jeho zdôvodnenie.
Spis však neobsahuje rozsudok a pravdepodobne ho neobsahoval už pri preberaní z Krajského súdu v Košiciach. "Súdna prax bola v tomto období pravdepodobne nasledovná: keďže ukladacie lehoty rozsudkov tejto kategórie trestných spisov boli dlhé (50 rokov a viac), rozsudky zo spisov boli pred odovzdaním do archívu (možno už hneď pri prvej manipulácii s trestnými spismi na niektorom zo súdov) ukladané na iné miesto. Tak sa do Štátneho archívu v Košiciach nedostal ani rozsudok Dr. Ladislava Csatáryho," uviedlo MV SR.
Práve o vzťahu Csatáryho k deportovaným hovoria mnohé svedecké výpovede, ktoré obsahuje vyšetrovací spis. Svedkovia vypovedali už počas vyšetrovania Csatáryho v roku 1947, no najmä počas súdneho procesu v roku 1948. "Podľa svedectva lekára Zoltána Hofmana do transportov práve na pokyn Csatáryho nahnali aj chorých," uviedol Podolec. "Keď sa ďalší svedok Alexander Fridrich ohradil, Csatáry mu pohrozil deportáciou a na margo transportovaných Židov povedal: Nech zdochnú vo vagónoch!"
Zaujímavosťou je výpoveď svedka Zoltána Žurovského, ktorý mal v novembri 1944 vykonať atentát na Csatáryho. Pokus bol neúspešný, Csatáry nechal deportovať ľudí do Nemecka.
Na reakcii na otázku, či Csatáry môže namietať voči zaujatosti súdneho konania z roku 1948 v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním zo spáchania vojnových zločinov, Podolec uviedol, že ÚPN neposudzuje priebeh vtedajšieho konania. Zároveň dodal, že zhromaždené svedectvá majú vysokú výpovednú hodnotu, keďže sú to autentické dobové materiály.
Lászlóa Csatáryho pomohli chytiť investigatívni žurnalisti najväčšieho britského bulvárneho denníka The Sun, ktorí v polovici júla zverejnili článok o tom, že Csatáry je v Budapešti. Na základe týchto informácií ho 18. júla v Budapešti zadržala polícia a Budínsky ústredný súd mu na základe žiadosti prokuratúry nariadil domácu väzbu. Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) v Slovenskej republike apeloval na slovenské orgány, aby sa zasadili za vydanie Csatáryho na Slovensko a aby sa súd s ním konal na území SR.
