BRATISLAVA - Projekty niektorých developerov pre krízu iba sladko spia, iné začali s búraním hlava - nehlava. Nové centrum na Čulenovej ulici v Bratislave má byť iné. Je to až neuveriteľné, ale investor chce umiestniť pamiatkovo chránenú tepláreň do centra svojho projektu a namiesto dvoch plánovaných mrakodrapov dal prednosť zeleni.
Spoločnosť Penta Investments vlastní pozemok na Čulenovej ulici v Bratislave. Na ploche približne 50 000 m² by mali vyrásť kancelárie, byty a obchody. Developer ešte koncom roka 2009 vypísal medzinárodnú architektonickú súťaž na časť zóny niekdajších priemyselných areálov neďaleko počas vojny zbombardovanej rafinérie Apollo.
Hlavnou úlohou celého zámeru je citlivé zakomponovanie pamiatkovo chránenej bývalej Jurkovičovej teplárne do daného územia a jej konverzia na galériu. Spolu s troma menšími objektmi bude tvoriť kultúrne centrum.
Víťazom súťaže „Bratislava Čulenova – New City Centre“ v konkurencii naozaj vychytených európskych architektov sa stala svetoznáma izraelsko-britská architektka Zaha Hadid. Podľa návrhu by sa z tejto zóny mali vytlačiť autá do podzemných garáží. Cyklisti budú mať voľný pohyb a dokonca aj sprchy.
Pôvodný návrh vykresľoval centrum so siedmimi výškovými budovami prevažne určenými pre kancelárske priestory. Nakoniec však Dubaj na Čulenovej nebude. Po novom by sa mala celá zóna prevzdušniť a namiesto veží zostane nezastavaný priestor pre parkovú zeleň. Nie je to však na úkor navýšenia podlaží, podarilo sa to vďaka lepšiemu prerozdeleniu plôch v rámci projektu. Výsledkom je aj väčšie námestie pred budovou teplárne.
Penta vlani predložila na posúdenie projekt prvej 28 podlažnej veže v ktorej ráta s 36 000 m² plochy pre kancelárie. Čaká sa na vyjadrenie mesta, projekt by mal byť posúdený do jesene. Ak pôjde všetko ako má, na základe stavebného povolenia by sa výstavba komplexu mohla začať už budúci rok. Nová štvrť bude stáť investora 300 mil. eur.
Britský ateliér pod vedením architektky irackého pôvodu má jednoznačný rukopis. Zaha Hadid zostáva verná estetickému konceptu, ktorý si priniesla z južného Iraku. Dokáže spájať budovy s okolitým prostredím a interiér s človekom, ktorý ho obýva. „Na začiatku bolo mojím cieľom vytvoriť budovy, ktoré by žiarili ako izolované šperky. Teraz sa usilujem formovať novú krajinu, ktorá splynie so súčasnými mestami a životom ľudí, ktorí ich obývajú,“ vyjadrila sa Zaha Hadid.
Zaha Hadid, ktorá v roku 2004 získala Pritzkerovú cenu, niečo ako Nobelovu cenu v architektúre, má svoje diela po celom svete. So svojimi 350 zamestnancami sa podieľala na rôznych stavbách ako napr.
skokanský mostík v Innsbrucku, centrála automobilky BMW v Lipsku, Národné múzeum umenia 21. storočia v Ríme, Chanel Mobile Art Pavilion v Hong Kongu. Realizované návrhy z jej kancelárie nájdeme aj v susednom Poľsku, Maďarsku, ďalej v Rusku, AbuDhabi, Austrálii, Francúzku, Škótsku, či v USA.
