BRATISLAVA - V týchto dňoch unikli prvé informácie o zmenách v pracovnom práve. Ministerstvo práce v novele pripravilo prísnejšiu definíciu zamestnaneckého pomeru. Prostredníctvom tejto zmeny v Zákonníku práce chce obmedziť falošných živnostníkov, ktorí by mohli pracovať ako zamestnanci.
Ponuku práce na živnosť môžete dostať na akejkoľvek pracovnej pozícii. Pre firmy je to výhodnejšie najmä preto, lebo tak ušetrí na odvodoch, na sociálnom a zdravotnom poistení a ak sa rozhodne „zamestnanca“ prepustiť, môže tak urobiť bez výpovednej lehoty a odstupného. Veľa firiem okrem obchodnej zmluvy neposkytuje vôbec nič. Naopak, často od záujemcu o prácu požadujú vlastné auto, mobil a 24 hodinovú flexibilitu. A netreba zabúdať ani na to, že ak živnostník spôsobí škodu z nedbanlivosti, za všetky záväzky vzniknuté pri podnikateľskej činnosti zodpovedá celým svojím majetkom!
„V praxi často dochádza k prípadom, keď sú zamestnanci nútení k zmene pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby majú naďalej vykonávať tú istú prácu,“ píše sa v dôvodovej správe k novele Zákonníka. Ako píše denník Hospodárske noviny, dnes takto podľa exministra práce Jozefa Mihála (SaS) na nútenú živnosť pracuje niekoľko desiatok tisíc ľudí.
Rezort práce preto prichádza s jednoduchým riešením. Súčasnú definíciu, ktorá opisuje závislú prácu príliš podrobne, oklieštilo o polovicu. Zamestnávateľom tak zmenšia priestor na to, aby firmy nútili klasických zamestnancov do obchodno-právnych vzťahov. Ak dnes totiž chýba jeden z definičných znakov práce, zamestnávateľ nemusí so zamestnancom vstúpiť do klasického pracovného vzťahu a ponúka mu prácu na živnosť.
Ministerstvo sa pri formulácii novej definície závislej práce inšpirovalo pracovným právom iných európskych krajín a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce. „Aktuálny trend v Európe smeruje k stanoveniu nižšieho počtu definičných znakov,“ potvrdzuje pre Hospodárske noviny odborník na pracovné právo Marek Švec z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. V novej definícií mu však chýba spresnenie, či závislá práca musí spĺňať všetky zákonom definované znaky. „Momentálne v praxi, ako aj v teórii pracovného práva nie je vyriešená otázka, či je potrebné naplniť všetky alebo iba niektoré znaky závislej práce.“
Podľa analytika Inštitútu zamestnanosti Michala Pálenika dnes inšpektoráty práce pri kontrolách v mnohých prípadoch ignorujú, či pracovník na danej pracovnej pozícií spĺňa znaky závislej práce. Či sa tieto kontroly po uvedení nového Zákonníka práce sprísnia, nie je ešte jasné, píše denník.
Novela Zákonníka práce je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V septembri by sa mala dostať do parlamentu. Ministerstvo práce ráta s jeho účinnosťou od 1. januára budúceho roka. Zamestnávatelia však volajú po odklade o jeden rok.
Dnes je definícia závislej práce je v podobe legálnej definície zakotvená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce:
„Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“.
Nová definícia umožňuje širší výklad, čo údajne môže ohroziť živnostníkov:
“Závislá práca, je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu“.
