Mikuláš Dzurinda
BRATISLAVA - Mikuláš Dzurinda dnes suverénne obhájil post predsedu najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS. Bývalého dvojnásobného premiéra dnes ako jediného kandidáta zvolili v Bratislave delegáti kongresu, ktorý je najvyšším orgánom strany.
Dzurinda chce SDKÚ-DS priviesť k víťazstvu v prezidentských voľbách 2009 a vytvoriť vládu bez strany Smer-SD Roberta Fica po nasledujúcich parlamentných voľbách. Novou podpredsedníčkou sa stala poslankyňa a exministerka práce Iveta Radičová, ktorá je v súčasnosti pravdepodobne najpopulárnejšou osobnosťou strany.
Delegáti kongresu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie- Demokratickej strany v deň výročia Nežnej revolúcie zvolili aj ďalších podpredsedov strany. Podľa očakávania sa nimi znovu stali podpredseda parlamentu Milan Hort, bývalí ministri financií, obrany a zahraničných vecí Ivan Mikloš, Juraj Liška, Eduard Kukan a starosta bratislavského Ružinova Pavol Kubovič.
Radičová nahradila vo vedení exministra dopravy Pavla Prokopoviča. Delegáti napokon navrhli na kongrese na miesta podpredsedov aj Prokopoviča a bývalého predsedu Demokratickej strany a exministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. Obaja však nomináciu odmietli. Na mieste sekretára strany vymenil Ivana Harmana Štefan Hudec.
"Fico nemá víziu, nemá program, nemá projekty a nemá ani ľudí, ktorí by takéto projekty pripravili," zaútočil Dzurinda vo svojom prejave na súčasného premiéra. Jeho strana Smer-Sociálna demokracia vraj na Slovensku presadzuje bolševicko-populistický experiment a Dzurina zopakoval, že Smer-SD považuje za hlavného politického oponenta.
Naopak, spojencami SDKÚ-DS by podľa Dzurindu naďalej mali byť Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Strana maďarskej koalície (SMK). Obidbe strany boli vo vládach Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2006 a v súčasnosti sú rovnako ako SDKÚ-DS v opozícii.
Ďalšiu spoluprácu bývalých vládnych strán potvrdili na kongrese aj predsedovia KDH a SMK. Šéf kresťanských demokratov Pavol Hrušovský však na rozdiel od Dzurindu zatiaľ nepovažuje za najvážnejšieho politického oponenta Roberta Fica a jeho stranu a odmieta spolupracovať s ĽS-HZDS, pokiaľ v na jej čele stojí Vladimír Mečiar. Dzurinda totiž spoluprácu s Mečiarom v poslednom období jednoznačne nevylúčil. "Vražda pre nás ostáva vraždou a únos únosom," vyhlásil Hrušovský, ktorý narážal na trestné činy, za ktorým vraj stál niekdajší premiér Vladimír Mečiar.
Bývalá vládna strana sa nevyhla v predchádzajúcom období ani vnútrostraníckym problémom. Krátko po voľbách v roku 2002 sa z nej vyčlenila frakcia na čele so Zuzanou Martinákovou a Ivanom Šimkom, ktorí neskôr vytvorili opozičnú stranu Slobodné fórum.
Strana Mikuláša Dzurindu získava v prieskumoch verejnej mienky v posledných mesiacoch približne 12 percentnú podporu, hoci vo voľbách ju volilo viac ako 18 percent voličov.
Delegáti kongresu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie- Demokratickej strany v deň výročia Nežnej revolúcie zvolili aj ďalších podpredsedov strany. Podľa očakávania sa nimi znovu stali podpredseda parlamentu Milan Hort, bývalí ministri financií, obrany a zahraničných vecí Ivan Mikloš, Juraj Liška, Eduard Kukan a starosta bratislavského Ružinova Pavol Kubovič.
Radičová nahradila vo vedení exministra dopravy Pavla Prokopoviča. Delegáti napokon navrhli na kongrese na miesta podpredsedov aj Prokopoviča a bývalého predsedu Demokratickej strany a exministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. Obaja však nomináciu odmietli. Na mieste sekretára strany vymenil Ivana Harmana Štefan Hudec.
"Fico nemá víziu, nemá program, nemá projekty a nemá ani ľudí, ktorí by takéto projekty pripravili," zaútočil Dzurinda vo svojom prejave na súčasného premiéra. Jeho strana Smer-Sociálna demokracia vraj na Slovensku presadzuje bolševicko-populistický experiment a Dzurina zopakoval, že Smer-SD považuje za hlavného politického oponenta.
Naopak, spojencami SDKÚ-DS by podľa Dzurindu naďalej mali byť Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Strana maďarskej koalície (SMK). Obidbe strany boli vo vládach Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2006 a v súčasnosti sú rovnako ako SDKÚ-DS v opozícii.
Ďalšiu spoluprácu bývalých vládnych strán potvrdili na kongrese aj predsedovia KDH a SMK. Šéf kresťanských demokratov Pavol Hrušovský však na rozdiel od Dzurindu zatiaľ nepovažuje za najvážnejšieho politického oponenta Roberta Fica a jeho stranu a odmieta spolupracovať s ĽS-HZDS, pokiaľ v na jej čele stojí Vladimír Mečiar. Dzurinda totiž spoluprácu s Mečiarom v poslednom období jednoznačne nevylúčil. "Vražda pre nás ostáva vraždou a únos únosom," vyhlásil Hrušovský, ktorý narážal na trestné činy, za ktorým vraj stál niekdajší premiér Vladimír Mečiar.
Bývalá vládna strana sa nevyhla v predchádzajúcom období ani vnútrostraníckym problémom. Krátko po voľbách v roku 2002 sa z nej vyčlenila frakcia na čele so Zuzanou Martinákovou a Ivanom Šimkom, ktorí neskôr vytvorili opozičnú stranu Slobodné fórum.
Strana Mikuláša Dzurindu získava v prieskumoch verejnej mienky v posledných mesiacoch približne 12 percentnú podporu, hoci vo voľbách ju volilo viac ako 18 percent voličov.
