BRATISLAVA - V ideálnej rodine by sa nemalo stať, že dieťa prinesie domov vysvedčenie, ktoré rodičov prekvapí. Upozorňuje na to psychologička z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) v Košiciach Katarína Maliňáková.
"Pokiaľ majú zdravý záujem o prospech dieťaťa počas celého roka, mali by mať predstavu o tom, čo bude vysvedčenie obsahovať," uviedla Maliňáková. V prípade, že známky na konci roka predsa len rodičov zaskočia, mali by zvážiť, prečo sa tak stalo. Dôvodom nemusí byť len výkon dieťaťa, jeho nedostatočná snaha či nedôslednosť, ale aj nadmerné očakávania od dieťaťa. Podobný názor má aj psychologička z CPPPaP v Poprade Zuzana Piovarčiová, ktorá považuje vysvedčenie za hodnotenie celoročnej aktivity. Školy pravidelne organizujú rodičovské združenia a rodičov v prípade rapídneho zhoršenia prospechu ich dieťaťa informujú aj písomne. "Mnohé školy majú internetovú žiacku knižku a rodičia majú prístup len k informáciám o svojom dieťati," hovorí Piovarčiová.
Podľa Maliňákovej je vhodné dieťa podporiť a motivovať napriek horším známkam, pretože časom sa môže jeho prospech zlepšiť. Je namieste, ak rodič prejaví nespokojnosť alebo sklamanie a dieťa upozorní, že verí v jeho lepší výkon. Fyzické tresty však psychologička za vhodné nepovažuje. "Môžu v dieťati vystupňovať strach natoľko, že bude reagovať nevhodne - útekom z domu, stratou vysvedčenia a podobne," hovorí Maliňáková. Pre školáka je často trestom už vedomie, že nesplnil očakávania rodičov a že zostane bez odmeny, na ktorej sa vopred dohodli. Ak dieťa donesie zlé známky, Piovarčiová odporúča rodičom rozobrať situáciu spoločne s dieťaťom. "Nežiadať prevratné zmeny, ale stanoviť si čiastkové ciele, ako by sa dali známky v budúcom školskom roku opraviť aspoň o jeden stupeň," hovorí Piovarčiová. V prípade, že sa žiakovi podarí zlepšiť študijné výsledky, je vhodné ho za úspech odmeniť. V žiadnom prípade psychologička neodporúča žiakov strašiť, aby sa so zlými známkami nevracali domov. „Pri prehnaných nárokoch na deti by nebolo zlé pozrieť sa doma do zásuvky, aké vysvedčenie domov doniesli rodičia, keď chodili do školy," pripomína Piovarčiová.
Najlepšou motiváciou je podľa Maliňákovej nemateriálna odmena. "Motivácia založená len na materiálnych odmenách by mohla v dieťati vzbudzovať pocit, že učenie je dobré len na to, aby dosiahlo čo chce, v krajnom prípade dochádza zo strany dieťaťa k vydieraniu rodičov," hovorí Maliňáková. Do popredia by mali posúvať samotnú potrebu školáka byť dobrým a podporovať jemné súperenie. Vštepovanie dôležitosti vzdelania je však ťažké najmä u malých detí. "Ak bude rodič pravidelne počas celého roka pozitívne reagovať na školské úspechy dieťaťa, ono samo bude v sebe rozvíjať potrebu dosiahnuť čo najlepší výkon," hovorí Maliňáková. Ak sa rozhodne odmeniť školáka materiálne, je dobré sa na forme odmeny dohodnúť vopred, možno už na začiatku školského roka. "Dieťa sa tak učí samo hospodáriť so známkami a v prípade potreby sa snaží známky si vylepšiť," odôvodňuje
Piovarčiová zdôrazňuje, že sa forma odmeny odvíja od finančných možností aj morálnych hodnôt každej rodiny. V niektorých rodinách je primerané, že dieťa za vysvedčenie zoberú rodičia do cukrárne, urobia si spoločný výlet do ZOO, kina či divadla. "Pretože veľa rodičov trávi s deťmi pri spoločných aktivitách málo času, pre deti to môže byť hodnotnejšia odmena ako drahý darček, ktorý síce dieťa poteší, po ktorom túži, ale možno si ho užije niekde v samote," konštatuje Piovarčiová. Deti by si však nemali zvykať, že sa učia pre odmenu. Nie je výnimkou, že deti v solventnejších rodinách dostávajú drahé darčeky, a to aj za slabšie výsledky. "Pri nadmernom alebo prehnanom odmeňovaní sa deťom mení hodnotový rebríček, u niektorých môže spôsobovať závisť, u iných, ktorí „nemajú na to“, to môže vyvolávať pocity menejcennosti," pripomína Piovarčiová. Dodáva, že prehnanými darmi zvyknú rodičia kompenzovať nedostatok času na deti. Zabúdajú pritom, že dobrou odmenou je aj pochvala a uznanie, teda prejav, že si prístup svojich detí k vzdelávaniu vážia.
