BRATISLAVA - Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) sa vo štvrtok obrátila na ombudsmanku Janu Dubovcovú. Odovzdali jej podnet na prešetrenie postupu štátnych orgánov a zdravotníckych a nezdravotníckych zariadení v súvislosti s uplatňovaním zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier.
Ochrankyňa verejných práv informovala, že ide už o štvrtý podnet vo veci platov sestier, zákon namietali aj vyššie územné celky, súkromné ambulancie a kancelária dostala aj podnety od samotných sestier ako fyzických osôb. Dubovcová nevylúčila, že sa pre zákon obráti aj na Ústavný súd SR, respektíve na vládu alebo ministerstvo zdravotníctva.
"Všetky tieto veci sústredíme a budeme túto problematiku posudzovať komplexne. Neviem, s akým výsledkom posúdime všetky podania, ale budeme sa tomu intenzívne venovať, lebo si uvedomujeme, že to je mimoriadne vážny problém. Považujem za úplne neprijateľné, aby platný zákon nebol dodržiavaný,“ povedala Dubovcová. Podľa nej ide predovšetkým o morálny problém, obchádzanie zákona svedčí o neúcte k ľuďom, akoby ľudia mali menšiu hodnotu ako peniaze.
Na predchádzajúcich podnetoch už ombudsmanka pracuje niekoľko týždňov, problémy s platmi sestier pozná. Hoci zákon neurčuje časový limit uzavretia podnetu, Dubovcová sa ich bude snažiť vyriešiť čo najskôr.
Prezidentka SKSaPA Mária Lévyová principiálne odmieta obchádzanie zákona prostredníctvom dodatkov k zmluvách, ktoré zo sestier robia asistentky či administratívne pracovníčky. Zdôraznila, že asi 150 sestier pre nepodpísanie dodatkov prišlo o prácu. Lévyová upozorňuje na to, aby nevznikol precedens a v budúcnosti nečelili podobným problémom iné skupiny, napríklad učitelia. "Čo keď bude nedostatok finančných zdrojov a budú dotlačení do takýchto dodatkov a nič tomu nebude brániť, ak sa to bude takto prehliadať," poznamenala.
Problém s neplnením zákona o mzdách sa sestry snažili riešiť na všetkých úrovniach, na ombudsmanku sa teraz obracajú preto, lebo zatiaľ nikto situáciu nevyriešil. Nečinnosť sa podľa Lévyovej týka orgánov štátnej i verejnej správy, nekoná ministerstvo zdravotníctva, vyššie územné celky, inšpektoráty práce ani Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Lévyová tiež upozorňuje, že nejde len o samotné platy, znížením úväzkov v pozícii sestier totiž vzniká právny problém aj s uznávaním praxe a odslúžených rokov. "Očakávame od tohto podnetu, že sa zastaví takáto genocída, trúfam si povedať zneužívanie základných ľudských práv a slobôd, že nemôžeme niekoho nútiť vykonávať iné pracovné činnosti, ako má v pracovnej zmluve,“ uzavrela prezidentka s tým, že dúfa, že sa v budúcnosti nebude opakovať takáto situácia.
Zákon o minimálnych mzdových nárokoch prijal parlament vo februári jednohlasne podporou 141 poslancov. Účinnosť nadobudol 1. apríla. Pre nedostatok peňazí sa ho niektorí zamestnávatelia snažia obchádzať, sestry nútia podpísať dodatky, ktorými im znižujú pracovné úväzky sestier a stávajú sa asistentkami či administratívnymi pracovníčkami.
Z 22 980 zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktoré vyplnili dotazník s otázkou, či je v ich prípade dodržiavaný zákon o minimálnych mzdových nárokoch, nahlásilo problémy s jeho uplatňovaním 10 tisíc. "Zhruba 6 600 sestier z dvoch tretín regionálnych komôr bolo donútených podpísať dodatky upravujúce ich pracovné zaradenie do rôznych pozícií. Zároveň pri ďalších 3 500 sestrách máme avíza, že sa obchádza zákon rôznymi formami. Napríklad je im navrhnuté krátenie odbornej praxe z 30 rokov na jeden rok, aby sa im nemusela vyplácať táto mzda, alebo im zamestnávateľ vypláca 40 eur mesačne a podobne," povedala Lévyová.
Najvýraznejšie problémy hlásia sestry z nemocníc v Žiari nad Hronom, Revúcej, Zvolene, Rimavskej Sobote, Lučenci, Šahách, Hlohovoci, Snine, Malackách, Komárne, Novom meste nad Váhom, Žiline, Sp. Novej Vsi, Vranove nad Toľou, Svidníku, Michalovciach, Trebišove, Rožňave a Humennom.
