BRATISLAVA – Podľa dlhodobých demografických prognóz sa budeme dožívať o desať rokov viac, ako je to v súčasnosti. To je na prvý pohľad síce pozitívna správa, politikom však spôsobuje nejednu vrásku na čele. Tlak na dôchodkové systémy bude totiž narastať úmerne tomu, ako bude starnúť populácia.
Obdobie, keď súčasné deti budú končiť so štúdiom a nastúpia do pracovného života, je dnes veľkým otáznikom. Ešte väčšou neznámou je čas, keď sa budú poberať na dôchodok. Publikácia Európskej komisie pod názvom „The 2012 Ageing Report“ ponúka prognózy demografických a ekonomických ukazovateľov pre jednotlivé krajiny EÚ až do roku 2060.
Podľa odhadov komisie by za polstoročie mala vzrásť očakávaná dĺžka života slovenských mužov o viac než desať rokov na 82,2 roka a slovenských žien až na 87,4 roka. Európania v globále si požijú ešte dlhšie, muži sa budú dožívať necelých 85 rokov a ženy až takmer 90 rokov.
Počet slovenských dôchodcov nad 65 rokov sa do roku 2030 takmer zdvojnásobí a do roku 2060 vzrastie dva a pol násobne. V roku 2010 predstavovali ľudia starší ako 65 rokov 12,3 % z celkovej slovenskej populácie. „Za zhruba dvadsať rokov už budú tvoriť pätinu a v roku 2060 dokonca tretinu z celkového počtu obyvateľov našej krajiny. Slovensko tak v priebehu nasledujúceho polstoročia podľa údajov komisie evidentne zostarne a bude dokonca „staršie“ než únia ako celok,“ uviedla Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. V EÚ budú totiž ľudia nad 65 rokov tvoriť z celkovej populácie v priemere 29,5 %.
K starnutiu slovenskej populácie bude prispievať aj klesajúci podiel detí vo veku do 14 rokov. V súčasnosti deti tvoria vyše 15 % z nás, ako na Slovensku tak aj v EÚ. O polstoročie budú tvoriť len osminu slovenskej populácie. V únii ako celku bude ich podiel vyšší, keď do tejto kategórie bude spadať každý siedmy obyvateľ. Menej detí pritom znamená menšiu základňu budúcich pracujúcich.
Do roku 2030 podiel „produktívnej vrstvy“ poklesne zo súčasných 72,4 % len na necelé dve tretiny zo slovenskej populácie. O ďalších tridsať rokov bude produktívna už len asi polovica Slovákov. Obdobný trend demografického vývoja sa ale očakáva v celej únii a bude tak vyvíjať tlak na dôchodkové systémy a výdavkovú stránku štátnych rozpočtov. Trpieť bude aj príjmová časť rozpočtu, keďže menej pracujúcich či podnikajúcich obyvateľov, či už dnes alebo v budúcnosti, znamená aj menej platiteľov daní a odvodov.
„Budúcnosť so sebou prinesie aj pozitíva napríklad v podobe klesajúcej nezamestnanosti Slovákov. Podľa komisie sa od roku 2035 bude nezamestnanosť u nás pohybovať v rozpätí 7,0 % – 7,7 %, pričom v EÚ bude len o niečo nižšia 6,5 % – 7,0 %,“ informovala Sadovská.
Mieru nezamestnanosti približujúcu sa týmto úrovniam naša krajina už v minulosti zaznamenala. Tesne pred krízou totiž podľa Štatistického úradu SR klesla pod 9 %, podľa ÚPSVAR dokonca pod 8 %.
Aj keď prognózy budú vždy predstavovať „iba“ očakávania budúceho vývoja, ktoré sa môžu, ale nemusia naplniť, netreba ich brať na ľahkú váhu. „Môžu nám pomôcť odhaliť a včas začať riešiť problémy, ktoré by nás v budúcnosti mohli dobehnúť. Napríklad problematika starnutia obyvateľstva, ktorá bude pravdepodobne ešte dlhé roky témou číslo jeden predovšetkým v rozvinutých krajinách sveta,“ uzavrela Eva Sadovská.
