BRATISLAVA- Slovensko je už len krôčik od členstva v Európskej vesmírnej agentúre, ktorá má na starosti viaceré významné kozmické projekty. Slovenská akadémia vied zastáva názor, že členstvo by znamenalo otvorenie slovenského hospodárstva pre ďalšie zahraničné investície, zvýšenie zamestnanosti a prilákanie prestížnych európskych firiem.
Európska vesmírna agentúra (European Space Agency – ESA) má už takmer 40 rokov. V súčasnosti združuje 19 členských krajín. Slovensko má zatiaľ podpísanú iba kooperačnú dohodu, na základe ktorej si vymieňame odborníkov aj informácie. Táto dohoda nezaväzuje Slovensko k žiadnym poplatkom voči ESA.
Aby sa Slovensko mohlo stať riadnym členom v čo najkratšom čase, k čomu sa okrem iného už morálne zaviazalo podpisom vyššie zmienenej dohody, je nutné nájsť v štátnom rozpočte financie. Malo by ísť o primárnu investíciu, aby sme ukázali, že naša krajina dokáže plniť budúce záväzky k svojim partnerom.
Podľa vedcov sa z tejto investície vráti späť na Slovensko podstatná čiastka, ktorej výška je priamo úmerná schopnostiam našich firiem. Zdôrazňujú, že vesmírny sektor je hnacia sila a katalyzátor partnerstva pre rast a zamestnanosť. Predstavuje svetový objem trhu vo výške 90 mld. € s rastom 7 % ročne. Podiel európskych spoločností predstavuje 40 % komerčných trhov s výrobou a vysielaním satelitov do vesmíru a s poskytovaním satelitných služieb.
„Členstvo v ESA predstavuje jedinečnú možnosť podieľať sa na špičkovom výskume a mať prístup k najmodernejším technológiám. Vstup do ESA by sa mal stať súčasťou národnej inovačnej politiky našej vlády, pretože vývojom unikátnych technológií a materiálov, môžu vznikať na Slovensku výrobky s vysokou pridanou hodnotou,“ myslí si Ing. Juraj Lapin, DrSc., z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.
V rámci rôznych európskych vesmírnych programov sa už naši vedci úspešne etablovali. Jedným z mnohých vydarených projektov je aj satelitná kontrola dotácií poľnohospodárom z fondov Európskej únie, zisťovanie stavu lesov, monitorovanie krajiny a jej zmien, ďalej určovanie presnej polohy v geodézii, pri aktualizácii geografických informačných systémov, ako aj pri zememeračských prácach v katastri.
„Moderné predpovede počasia, výstražná poveternostná službu, monitoring a komplexné hodnotenie klimatického systému a meteorologické aplikácie pre potreby hydrológie dnes dosahujú veľmi vysokú kvalitu práve vďaka údajom získaných z družíc. V meteorológii a v hydrológii sa hojne využívajú aj telekomunikačné služby, ktoré by sa rovnako nezaobišli bez vyspelých satelitných technológií, “ dodáva Vladimír Pastirčák zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
