BRATISLAVA - Až 90 percent ľudí vo veku medzi 60 a 90 rokov sa stretlo so zneužívaním alebo týraním starších vo svojom okolí. Najčastejšie ide o zneužívanie zo strany rôznych subjektov, ktorí klamlivými a falošnými praktikami spôsobujú starším ľuďom finančnú a majetkovú ujmu.
Na druhom mieste je zneužívanie v rodinách zo strany detí a príbuzných. Nasleduje zlé zaobchádzanie v zdravotníckych službách či sociálnych službách. Vyplýva to z prieskumu Fóra pre pomoc starším, ktorý prostredníctvom aktivistov z klubov dôchodcov a zariadení pre seniorov uskutočnil dotazníkovou formou v januári a februári tohto roka najmä v Prešovskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.
"Nejde o reprezentatívny výskum, pretože odpoveďami nie je pokryté celé územie Slovenska, no na druhej strane 401 respondentov od 60 do vyše 90 rokov niečo vypovedá o danom probléme," povedal na dnešnej tlačovej konferencii sociológ Peter Guráň.
Prezidentka Fóra pre pomoc starším Ľubica Gálisová vraví, že výsledky prieskumu len potvrdzujú dlhoročné skúsenosti organizácie z telefonickej Senior linky. Na bezplatnej nonstop linke s číslom 0800 172 500 poskytnú seniorom rady a odporúčania, na koho sa obrátiť pri riešení konkrétnych problémov. Seniori si v prieskume posťažovali na časté telefonáty obchodníkov, ktorí im ponúkajú tovary.
Znepokojujú ich aj nevyžiadané balíčky, ktoré im subjekty posielajú a následne od nich vymáhajú peniaze. Dôverčivosť starších zneužívajú i pôžičkové a nebankové subjekty. Raritou nie je zneužívanie osobných údajov a adries, predávanie drahých výrobkov podomovými obchodníkmi, prezentácie a propagačné akcie a zájazdy s nátlakom kúpiť si tovar, rôzne klamlivé súťaže či požičiavanie peňazí pri fingovaných dopravných nehodách.
"Prekvapivé je, že nielen v mestách, kde je anonymita, aj v menších obciach sú starší ľudia objektom rôznych nekalých praktík falošných úradníkov, plynárov, hier, obchodníkov, podomových predajcov," konštatoval Guráň.
Fenoménom je týranie, zneužívanie alebo zlé zaobchádzanie v rodine, ktoré uviedli až dve tretiny respondentov. Najčastejšie ide o fyzické násilie - krik, bitku, necitlivé dotýkanie sa. Sprievodným javom je často psychické násilie, s ktorým sa v rodine stretla polovica respondentov. Frekventovanými formami sú rôzne druhy vyhrážok a zastrašovania, ako aj snaha o izoláciu staršieho človeka či odopieranie stravy. V neposlednom rade sú seniori v rodine konfrontovaní s finančným násilím.
"Veľká časť starších ľudí je vystavovaná tlaku na odobratie penzie, hlavne na prepis majetku," uvádza Guráň. Dôverčiví si nedávajú pozor a často podpíšu darovaciu zmluvu, v ktorej chýba vecné bremeno s garanciou dožitia v darovanej nehnuteľnosti, a tak končia bez strechy nad hlavou.
Fórum pre pomoc starším skúmalo aj bezpečie v domovoch. Prieskum ukázal, že bezpečne sa vo svojom príbytku cíti len 20 percent seniorov, najmä muži. Ženy a ľudia v mestách sa vo vlastnom byte či dome obávajú. Ohrození sa cítia byť najmä podvodníkmi, krádežami, rôznymi kriminálnymi živlami, prepadmi, susedmi a rodinou.
"Pozitívnym zistením je, že starší väčšinou poznajú čísla, na ktoré sa majú obrátiť v prípade ohrozenia," hovorí Guráň. Respondenti poznajú najmenej jedno číslo rýchlej pomoci, často uvádzajú aj dve alebo tri čísla. Horšie je to s dôverou v rýchlosť zásahu. Takmer 80 percent neverí, že keď sa dovolá pomoci v kritickej situácii, dostane pomoc včas.
Zaujímavosťou je, že starší ľudia by sa obrátili spontánne najprv na známe čísla prvej pomoci ako na svojich blízkych, rodinu alebo susedov. Fórum to považuje za signál pre lepšiu spoluprácu obcí s políciou. Podľa Gálisovej sa ukázalo, že je prínosom, ak občania osobne poznajú mestského policajta, ktorý má na starosti danú ulicu.
