BRATISLAVA - Sedemnásť rokov spoločného šťastia preťala tragická smrť. Hokejista Pavol Demitra († 36), ktorý prišiel o život pri leteckom nešťastí, bol pre svoju manželku Majku všetkým. O tom, ako sa učí bez neho žiť, porozprávala pre aktuálne vydanie týždenníka Šarm.
Majka úprimne priznáva, že bola na svojho manžela absolútne naviazaná. Potreby svojej rodiny uprednostňovala pred vlastnými a neprekážalo jej to, práve naopak. Považovala sa za niečo ako Paľovho spolupútnika, ktorý s ním ide všade a je mu oporou.
"Môj zmysel bol on. Všetko bolo o ňom. A zrazu keď odišiel, akoby nebolo nič. Bola som na neho neskutočne fixovaná tým, aký život sme žili. Tým, že to bol muž môjho života, láska môjho života. Ja sa teraz v tridsiatich štyroch rokoch učím žiť. Učím sa znova existovať a je to pre mňa strašne ťažké. Na druhej strane som zase šťastná, že som s ním mohla prežiť sedemnásť rokov. Do konca života budem každý večer ďakovať, že sme sa stretli, že sa ma dotkol, vybral si ma a že v tejto ťažkej situácii, keď nevidím svetlo na konci tunela, nás tu nechal zabezpečených," uviedla Majka, ktorá sa s Paľkovou smrťou snaží vyrovnať maľovaním a písaním básní, ktoré vyšli aj v knižnej podobe pod názvom Tebe do neba.
Podľa nej sa jej manžel stará o rodinu aj teraz. Ich dve deti Zara a Lucas, s ktorými sa o všetkom rozpráva, netrpia nedostatkom a darčeky im stále kupuje ocino. Majka ich vraj iba zavedie do hračkárstva. "Deti ma držia nad vodou. Oni sú dôvod, prečo sa vôbec ráno zobudím, umyjem a musím fungovať. Áno, vidia ma plakať, dokonca si poplačeme spolu, veď tie emócie zo seba musíme dostať, no nemôžem sa zrútiť ani byť na liekoch. Vždy si vtedy pomyslím na Paľa, ako by mi za to hrozne vynadal. On nepoznal prekážky, pre neho nebolo v živote niečo, čo sa nedá. Keď upadám do stavu, že mi je za ním neskutočne smutno a nevidím, ktorým smerom ísť, vybavím si jeho. A viem, že by mi povedal: Zlatko, toto musíš! Máš tu naše deti a je tvoja povinnosť byť pri nich. Veľmi mi to pomáha," hovorí Majka otvorene o svojej bolesti, no na tragické chvíle spomína iba so sebazaprením.
Nebola prvou, ktorá sa o smrti manžela dozvedela. Kým informácie o udalostiach v Jaroslavli už dve hodiny vysielali všetky médiá, ona robila úlohy s deťmi. Až keď dostala telefonát, začala mať zlé tušenie. Zara a Lucas sa po zapnutí televízora rozplakali. V najťažších chvíľach ju však podporovali rodičia a okolie. Ďalšie udalosti potom prežila ako v mrákotách, ale snažila sa v sebe nájsť silu kvôli deťom.
"S Paľkom sme si volali dvadsaťkrát za deň... Riešili sme spolu všetko. Absolútne všetko. Najťažšie je upratať si ten deň bez týchto vecí. My sme mali byť spolu a nikdy nepochopím, prečo nám to nebolo dopriate. Prečo to nie je dopriate jeho deťom. Keď si predstavím, aké rady by im dal do života, aký mužský nadhľad, tak ma pichá pri srdci. Smútim za najúžasnejším chlapom na svete a vidím, o čo prišli deti. Takých dobrých otcov, ako bol Paľo, je veľmi málo. Ja som ho mohla zažiť aspoň tých sedemnásť rokov a z toho, čo mi dal, budem žiť zvyšok života. No trpím, keď si predstavím, že deti to už mať nebudú. Mohol im dať ešte veľmi veľa...," uviedla Majka na záver pre Šarm.
