BRATISLAVA - Veľký piatok, najväčší veľkonočný sviatok pre evanjelikov si pripomíname dnes. Ako uviedla etnologička Katarína Babčáková, v tento deň bol ukrižovaný Ježiš Kristus a evanjelici držia najprísnejší pôst, môžu jesť len chlieb a vodu.
V tento deň sa podľa jej slov robili tzv. lustračné úkony - očistné úkony, kedy ľudia robili očistu zvierat a brodili kone. "Takisto sa umývali v tečúcej vode pred východom slnka, čo im malo zabezpečiť zdravie a krásu," informovala etnologička. S predstavou, že zásahy do organizmov v tento deň budú mať priaznivý účinok, strihali ovce a vypaľovali znaky zvieratám. Tiež podľa nej štepili stromy, čo pre nich znamenalo, že rany sa budú dobre hojiť.
Vykonávali tiež prosperitné úkony ako stieranie rosy, pričom treli po tráve cudziu plachtu. "Čím viac rosy, tým viac mlieka pribudlo ženám považovaným za strigy," uviedla Babčáková. Ľudia verili, že sa na Veľký piatok schádzajú strigy na krížnych cestách, kde mútia maslo a tancujú. Keď podľa nej ľudia precedili mlieko cez venček zo šípok a mútili ho, striga prišla. Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou, sadiť, kopať a zatĺkať koly do zeme, pričom zakázané boli všetky práce.
V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú podľa Babčákovej prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť. "Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl," uviedla etnologička. Šibanie mladých dievčat vŕbovými korbáčmi, ako dotyk s čerstvou zeleňou a šibanie dobytka zelenými púčiacimi prútikmi mali zabezpečiť zdravie, sviežosť a plodivú silu, ktorú v sebe rastúce výhonky majú.
Vajíčko, ktoré je počas veľkonočných obradov hojne používané, je symbolom znovuzrodenia a kontinuity. "Svätili ich v kostole a na Veľkonočnú nedeľu ich konzumovali v podobe rôznych jedál. Bolo samozrejme aj výslužkou pre šibačov," informovala Babčáková. Konzumácia mäsa vo veľkom množstve po pôste mala magicky symbolizovať budúcu hojnosť, zdravie a množenie sa stád. Na celom Slovensku sa podľa jej slov počas Veľkonočných sviatkov pôvodne pripravoval obradový koláč kruhového tvaru, ktorý symbolizoval Slnko, jeho návrat a nový život. Ľudia ho nazývali paska, calta, mrváň alebo baba. "Na východnom Slovensku sa tento koláč, nazývaný paska, piekol vo veľkých rozmeroch so šunkou, klobásou, vajíčkami, tvarohom, maslom, soľou a vajíčkovou hrudkou "syrek" a na Veľkonočnú nedeľu sa u gréckokatolíkov a pravoslávnych niesol v košíku do kostola posvätiť," uviedla. Jedol sa potom so šunkou a vajíčkami a musel z neho jesť každý člen rodiny. V súčasnosti má prevažne tvar baránka s kresťanskou symbolikou. Odrobinky z neho sa používali na liečebné účely, škrupinky z vajec spolu s odrobinkami a kosťami z veľkonočnej šunky sa zasievali do prvej brázdy, aby sa orba podarila, aby bola dobrá úroda, ale aby chránili tiež proti prírodným živlom. "Kosť zo šunky a kúsok koláča "pasky", či škrupinky z vajec sa tiež dávali do prvej jamy, aby sa darila úroda zemiakov," uzavrela etnologička Katarína Babčáková.
