BRATISLAVA - Vzdelanostná úroveň na Slovensku rastie. Ako poukázala generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu (ŠÚ) SR Ľudmila Ivančíková, dôkazom je podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov.
Minuloročné sčítanie obyvateľov, domov a bytov odhalilo, že ten sa zvýšil zo 7,8 percenta v roku 2001 na 13,8 percenta v roku 2011.
Najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov je v Bratislavskom (26,2 percenta), v Žilinskom a v Košickom kraji (zhodne 13 percent obyvateľov). Najnižší podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov je, naopak, v Trnavskom (11,5 percenta) a Prešovskom kraji (11,6 percenta). Počet obyvateľov bez školského vzdelania poklesol v SR v porovnaní so sčítaním 2001 o takmer 250.000.
Na rast vzdelanosti je podľa Zuzany Kusej zo Sociologického ústavu SAV jednoduchá odpoveď, ktorú možno hľadať v náraste počtu vysokých škôl na Slovensku a tiež v rastúcich požiadavkách vysokoškolského vzdelania pre pozície v štátnej a verejnej správe.
"Došlo k veľkému boomu ponuky štúdia," skonštatovala. Poukázala na to, že v súčasnosti už na vysokých školách študuje viac ako polovica vekovej kohorty, pričom vzdelanie sa považuje za najspoľahlivejšiu poistku pred dlhodobou nezamestnanosťou. Pripomenula, že napríklad miesta v štátnej správe, kde sa v minulosti nevyžadovalo vysokoškolské vzdelanie, si dnes môžu udržať alebo získať len ľudia s diplomom. To podnietilo veľký rozsah externého štúdia.
Vysvetlila, že celkovú vzdelanosť ovplyvňuje rast vzdelávania najmladších vekových skupín, osobitne početne silnej generácie, ktorá sa narodila v 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia. Sociologička predpokladá, že do budúcnosti sa asi vzhľadom na povinnosť znižovať deficity verejných financií zvýši tlak na spoplatnenie vysokoškolského vzdelania, záujem oň však má naďalej pretrvávať.
Otázne však podľa Kusej ostáva, či si ľudia vyššie vzdelanie budú môcť dovoliť. Priblížila, že s rastom vzdelanostnej úrovne obyvateľov počíta aj stratégia Európa 2020. Tá stanovuje cieľ, aby v roku 2020 40 percent ľudí vo veku 30 až 34 rokov malo vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie. Pre Slovensko platí cieľ 30 percent.
Kusá tiež upozornila, že regionálne nerovnosti v podiele vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, osobitne dvojnásobný podiel VŠ vzdelaných v Bratislavskom kraji oproti priemeru SR, možno pripísať najmä migrácii mladých ľudí za pracovnými príležitosťami do hlavného mesta, pretože ostatné regióny im uplatnenie neponúkajú.
