BRATISLAVA – Trestné oznámenie na ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú podal žilinský krajský sudca Pavol Polka. Podľa neho ministerka odmieta plniť povinnosti uložené zákonom a neplní si povinnosť, ktorá jej vyplýva z jej právomocí a ani povinnosť, ktorá jej vyplýva z rozhodnutia súdu.
"Ministerka spravodlivosti ako právne erudovaná osoba, koná prinajmenšom v nepriamom úmysle spôsobiť mi majetkovú škodu, pretože v dôsledku neplnenia si jej povinností mi bol vyplácaný funkčný plat vo výške určenej neprávoplatným platobným výmerom, ktorý bol nižší ako mi v skutočnosti funkčný plat prináleží. Rovnako mi spôsobuje morálnu škodu, pretože mi sťažuje, ale i marí uplatnenie mojich základných práv a slobôd – právo na spravodlivý súdny proces a právo na majetok," povedal Polka.
Sudca Polka nie je spokojný s platovým dekrétom. Pred rokom preto doručil Krajskému súdu v Žiline odvolanie proti platovému dekrétu predsedu Krajského súdu v Žiline. Predseda súdu jeho odvolanie predložil ministerstvu spravodlivosti. Žitňanská mu však oznámila, že oznámenie o výške a zložení platu sudcovi (platový dekrét) nie je rozhodnutím v správnom konaní a teda nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok. Polka sa následne obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky a ten uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
Ministerstvo spravodlivosti si svoju povinnosť podľa Polku aj tak nesplnilo a v lehote uloženej rozhodnutím súdu a ani k dnešnému dňu nekonalo a ani nerozhodlo. "Ministerka spravodlivosti odmietnutím vydania rozhodnutia v odvolacom konaní mi odopiera právo na spravodlivý proces priznané Ústavou Slovenskej republiky," zdôraznil Polka s tým, že právo sudcu na funkčný plat, ktorý bude v súlade so zákonom, spĺňa podmienky legitímneho očakávania na rozmnoženie jeho majetku a preto sa mu priznáva ochrana v ústave. "Vo svetle týchto skutočností je postup ministerky spravodlivosti v rozpore s ústavou," dodal Polka s tým, že ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy súdov a jeho povinnosťou je rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy na nižšej úrovni.
Proti uzneseniu Najvyššieho súdu, ktorým bola Ministerstvu spravodlivosti uložená povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní sudcu Polku proti platovému dekrétu, podalo ministerstvo koncom augusta 2011 ústavnú sťažnosť. Ako uviedol hovorca rezortu Peter Bubla, rozhodnutie Najvyššieho súdu považuje ministerstvo za svojvoľné, zjavne neodôvodnené a teda ústavne nekonformné. „Ministerstvo spravodlivosti SR zároveň navrhlo, aby Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu,“ povedal Bubla. Ústavný súd doposiaľ o tejto ústavnej sťažnosti nerozhodol. Podanie na ÚS SR však podľa Polku nič nemení na rozhodnutí súdu a nemá odkladný účinok.
Podľa Bublu „nespokojnosť sudcu s platovým dekrétom nie je predmetom správneho práva, ale pracovného práva." Spory vyplývajúce z pracovných vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, čím je zabezpečené právo sudcu nespokojného s platovým dekrétom domáhať sa ochrany svojich práv v súlade s ústavou.
