BRUSEL – Ministri financií eurozóny dnes ráno schválili druhý program finančnej pomoci pre Grécko. Dodatočné navýšenia finančných zdrojov, na ktorých sa euroskupina v noci dohodla, sa však netýkajú slovenských daňových poplatníkov, uviedol po skončení zasadania v Bruseli minister financií SR Ivan Mikloš.
„Táto dohoda naplnila cieľ takmer do bodky. Objem zdrojov je 130 miliárd eur, čiže to, na čom sa dohodli lídri EÚ. Ten dlh v roku 2020 bude 120,5 percenta, čiže je to o pol percenta navyše, ale to je blízko,“ zhodnotil nočný maratón rokovaní o schvaľovaní druhej pomoci pre Grécko Ivan Mikloš.
Pôvodná správa, ktorú v noci ako prvý priniesol denník Financial Times, hovorila o dlhu 121 percent HDP. Nakoniec sa tento objem podarilo ešte o pol percenta znížiť.
Slovenský minister financií uviedol, že podieľať sa na vykrytí vzniknutého finančného rozdielu sa bude aj súkromný aj verejný sektor.
„Verejný sektor znížením úročenia prvej gréckej pôžičky, čo sa Slovenska netýka. Druhá časť bude z výnosov dlhopisov národných bánk, čo sa nás tiež netýka,“ uviedol Mikloš. A dodal, že pre súkromný sektor zapojený do riešenia štátneho dlhu Grécka dochádza k navýšeniu strát z 50 percent na 53,5 percenta.
Ivan Mikloš priznal, že ministri eurozóny sa paralelných rokovaní so súkromným finančným sektorom nezúčastnili, lebo tie prebiehali medzi gréckou delegáciou a predstaviteľmi trojky, ale ministri sa dohodli na tom, s akým mandátom na rokovania trojka pôjde.
V zásade išlo o to, aby obe strany ponúkli zhruba rovnaký podiel. Nakoniec je to tak, že podiel verejného sektora je 4,6 percenta a podiel súkromného sektora 3,5 percenta, opísal priebeh nočných rokovaní slovenský minister financií.
Ivan Mikloš na otázku, či môže garantovať, že druhý záchranný balík pre Grécko je definitívny a či veritelia nezaznamenajú v budúcnosti ďalšie straty, odpovedal, že stopercentné záruky nemôže poskytnúť žiadna krajina, ale euroskupina podľa neho urobila všetko, aby k takému scenáru nedošlo.
„Urobili sme všetko preto, aby bolo riziko čo najmenšie. A treba povedať, že riziko neriešenia problémov, riziko platobnej neschopnosti Grécka by bolo ešte väčšie. Lebo by hrozil prenos nákazy do iných krajín. A ohrozenie eura, čiže aj našej meny,“ upozornil Mikloš. Podľa neho je prijaté riešenie pre Grécko dobré, ale určite nie bezrizikové.
Ešte kým došlo ku schváleniu pomoci pre Grécko, ministri prijali takzvané prednostné opatrenia. To znamená, že Atény súhlasili s dvoma dodatočnými opatreniami, pričom to prvé musia splniť do konca februára a to druhé do polovice marca, čiže do poskytnutia prvej tranže z druhého programu pomoci.
„A uzavrela sa dohoda o tom, že bude posilnená aj technická asistencia a tiež monitoring priamo na mieste činu. Lebo v minulosti sa stávalo, že Gréci prijali isté záväzky, ktoré sa potom nedodržali,“ uviedol Mikloš. Dodal, že by malo ísť o permanentný monitoring gréckych reformných krokov a tiež posilnenie administratívnych kapacít v Grécku, pričom oba úkony zabezpečia predstavitelia trojky, čiže zástupcovia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu.
