BRATISLAVA - Slovenské súdy riešia desiatky sporov na ochranu osobnosti, kde médiá žalujú politici, prominenti či súkromné osoby za výroky alebo správy. Okrem ospravedlnenia však požadujú aj finančnú kompenzáciu ako nemajetkovú ujmu. Aká by mala byť jej reálna suma?
Nedávno ukončený spor medzi Petrom Šťastným a bývalým prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja Jurajom Širokým ukázal, že nie vždy musí protistrana zaplatiť aj sumu, ktorú žalujúci požaduje. Peter Šťastný za na základe rozhodnutia súdu musí Jurajovi Širokému len ospravedlniť a nemusí zaplatiť požadovanú sumu 16 597 eur.
Spor medzi Robertom Ficom a Ivanom Miklošom za Ficove výroky z roku 2003 o bohatstve Mikloša stále pokračuje. Mikloš v tomto spore bol síce na Okresnom súde Bratislava I na začiatku októbra 2010 úspešný, no právna zástupkyňa Roberta Fica sa voči verdiktu odvolala.
Robert Fico bude čeliť aj ďalšej žalobe zo strany Ivety Radičovej za jeho výroky na tlačovej besede. Šéf najsilnejšej opozičnej strany si podľa jej slov opäť neodpustil nepravdy a neopodstatnené útoky, tentoraz v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora.
Bývalý premiér viedol v minulosti niekoľko sporov so slovenskými médiami, jeho žalobu voči vydavateľstvu Plus 7 dní Krajský súd zamietol, rovnako ako v spore so Sme za karikatúru zobrazujúcej ho bez chrbtovej kosti. Úspešný bol v spore s vydavateľstvom 7 plus, kde mu súd priznal 33 139,9 eura. Vydavateľstvo žaloval kvôli článku, ktorý mal neoprávnene zasahovať do súkromia vtedajšieho premiéra.
Sumy, ktoré žiadajú politici či osoby ako nemajetkovú ujmu sú rôzne. Ich výška nie je zákonom obmedzená. Podľa advokátky Jany Martinkovej z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková horná výška finančného zadosťučinenia síce daná nie je, ale mala by zohľadňovať mieru intenzity zásahu do práva na ochranu osobnosti, motív neoprávneného zásahu, závažnosť spôsobenej ujmy, okolnosti za ktorých k zásahu došlo, ale aj postavenie a majetkovú situáciu žalobcu a finančnú situáciu žalovaného.
"V konečnom dôsledku a po zohľadnení uvedených kritérií by táto finančná náhrada mala byť primeraná, predvídateľná, nie likvidačná a hlavne nikdy by nemala prevyšovať maximálnu náhradu priznávanú v prípadoch odškodnenia za spôsobenú smrť, či vážnu zdravotnú ujmu, alebo obetiam násilných trestných činov," konštatuje Martinková.
Podľa jej slov, na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) nemôže navrhovateľ v spore na ochranu osobnosti očakávať, v prípade pre neho úspešného procesu takú výšku odškodného - nemajetkovej ujmy, ako na Slovensku. "Od verdiktu ESĽP rozhodne nemôže žalobca očakávať žiadne vysoké čiastky. Na zásahy do ochrany osobnosti, ako aj na spôsobenú ujmu má v mnohých prípadoch iný pohľad, ako slovenské súdy, napr. v tom, že vo veciach verejného záujmu ESĽP stavia do popredia slobodu prejavu a vždy vyžaduje dôsledné vyargumentovanie nemajetkovej ujmy, kým ju prizná,“ dodala.
