BRATISLAVA - Bezpečnostný projekt bratislavskej mestskej časti Vrakuňa s názvom "Drogy von" v bytovke známej ako Pentagon na Stavbárskej ulici, ktorého cieľom bolo vytlačiť odtiaľ asociálov a tento typ kriminality, viac skryl injekčné užívanie drog, myslí si podpredsedníčka občianskeho združenia Odyseus Soňa Pekarovičová.
"Na základe našich pozorovaní môžeme skonštatovať, že po spustení projektu Drogy von nás klienti navštevovali kratšie, nosili menej špinavých injekčných striekačiek a dostali od nás menej sterilných injekčných striekačiek. Významná časť klientov za nami začala chodiť na iné výmenné miesto k Slovnaftu. Scéna sa teda presunula do inej mestskej časti," zhodnotila dopad projektu na fungovanie programu výmeny injekčných striekačiek.
Na projekt Drogy von dostala vrakunská samospráva 20-tisíc eur od Rady vlády SR pre prevenciu kriminality v roku 2009. Kým napríklad v roku 2006 podľa dostupných štatistík mali terénni sociálni pracovníci OZ Odyseus pri Pentagone vyše 800 klientov za rok, vlani ich bolo približne 500. Naopak, pri Slovnafte ich počet z 200 klientov ročne stúpol nad 400. S komunitou, ktorá zostala v Pentagone, sa podľa Pekarovičovej ťažšie nadväzuje kontakt a je tam menej rozdaných i vyzbieraných injekčných striekačiek. "To znamená, že sa tu viac zdieľajú injekčné striekačky. V tejto komunite je zvýšené riziko prenosu HIV a hepatitídy typu C," podotkla. Ako upozornila, keby sa v tejto komunite medzi ľuďmi injekčne užívajúcimi drogy objavil vírus HIV, je vyššie riziko, že sa toto miesto stane ohniskom nákazy HIV. Toto je podľa nej možný dôsledok represie. "V represívnom prostredí sa pre nás prevencia robí ťažšie a má aj iný rozmer. Je vyššia pravdepodobnosť, že injekčné striekačky pohodené na zemi pri Pentagone budú infikované vírusmi hepatitídy typu C a HIV," poukázala. Ako skonštatovala, na Slovensku máme stále nízky počet HIV v komunite ľudí injekčne užívajúcich drogy, represívna politika však podnecuje vznik epidémie HIV.
Občianske združenie Odyseus pracuje v programe Chráň sa sám ročne s viac ako 1 000 ľuďmi injekčne užívajúcimi drogy alebo pracujúcimi v sex-biznise. Program výmeny injekčných striekačiek rieši aj sociálne problémy klientov, akým je napríklad nezamestnanosť. Tí, ktorí s užívaním drog prestali alebo užívanie významne znížili, sa podľa Pekarovičovej ťažko zaraďujú naspäť do bežného života. Človek, ktorý napríklad 10 rokov injekčne užíval, je často bez domova a nerozumie sociálnemu systému. Terénni sociálni pracovníci mu môžu ponúknuť pomoc. Kým v minulosti bolo vybavenie rodného listu jednoduché, v súčasnosti mnohé matričné úrady vyžadujú osobnú účasť klienta. "Ak je mimo Bratislavy, napríklad z Košíc, rastú mu náklady na cestu, nemôže využiť naše sprevádzanie na matričný úrad, rodný list sa nedá zaslať poštou a klient často neprekoná tento krok. Ostáva bez dokladov a bez šance nájsť si zamestnanie a efektívnejšie riešiť svoju situáciu," skonštatovala Pekarovičová.
Ako poukázala, väčšina zamestnávateľov očakáva, že ľudia majú e-mail, mobil a veľa pracovných ponúk možno nájsť na internete. Klienti však podľa nej nemajú prístup k internetu a tak sú znevýhodnení, okrem toho sú neatraktívni pre trh práce - majú zápis v registri trestov, nízke ukončené vzdelanie, väčšinou žiadnu prax a nízke zručnosti. „Ak dokážu prekonať všetky tieto ťažkosti, často zistia, že majú dlhy a exekúcie. Väčšinou nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti, ale na dávku v hmotnej núdzi, ktorá je okolo 60 eur. Ak by popri nej chceli pracovať, môžu za rok zarobiť maximálne 305 eur. Takže ak si niekto zvolí cestu sociálna dávka plus legálna práca, jeho mesačný príjem je asi 100 eur mesačne na všetky jeho výdavky. Ak si zvolí cestu legálnej práce, exekúcia má právo siahnuť mu na mzdu, takže mu ostane 111 eur mesačne," opísala realitu. Mnohí klienti, pokiaľ nemajú podporu rodiny či niekoho blízkeho, tieto prekážky podľa nej neprekonajú a vrátia sa k užívaniu.
