BRATISLAVA - Slovenská republika nevyužije možnosť predložiť na opätovné posúdenie rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prospech Rómky, ktorá sa sťažovala na svoju neoprávnenú sterilizáciu v roku 2000.
Dôvodom sú legislatívne opatrenia, ktoré krajina prijala od tohto prípadu, ako aj záver medzinárodnej inštitúcie, že nešlo o organizovanú politiku sterilizácie rómskych žien na Slovensku. Vyplýva to z informačného materiálu, ktorý na dnešné rokovanie vlády predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS).
Sťažovateľka V. C. bola sterilizovaná 23. augusta 2000 počas hospitalizácie v prešovskej nemocnici po tom, ako porodila cisárskym rezom druhé dieťa. Lekári sa rozhodli pre zákrok, pretože boli presvedčení, že by tretie tehotenstvo predstavovalo vážne zdravotné riziko pre jej život a život jej dieťaťa. Oprávnenosť tohto zákroku vtedy potvrdili aj vnútroštátne občianskoprávne súdy. Sťažovateľka sa následne obrátila na ESĽP s tým, že sterilizačný zákrok bol vykonaný bez jej úplného a informovaného súhlasu. Okrem iného namietala aj to, že rozhodujúcu úlohu pri jej sterilizačnom zákroku zohral jej rómsky pôvod.
ESĽP následne 8. novembra dospel k záveru, že sťažovateľkin súhlas so zákrokom nemožno považovať za informovaný v zmysle európskych štandardov, hoci neexistoval dôkaz o tom, že by bolo úmyslom lekárskeho personálu zlé zaobchádzanie s Rómkou. Žene z tohto dôvodu priznal odškodné 31.000 eur za nemajetkovú ujmu a ďalších 12.000 eur za súdne náklady a výdavky.
"Dostupná informácia dostatočne nepreukazovala, že lekári postupovali pri výkone sťažovateľkinej sterilizácie v zlej viere, že ich správanie bolo úmyselne rasovo motivované alebo že sterilizácia v skutočnosti bola súčasťou všeobecnejšej organizovanej politiky," konštatuje informačný materiál. ESĽP pritom navyše poukázal, že sťažovateľka mala možnosť za účelom preskúmania svojho prípadu obrátiť sa aj na občianskoprávne súdy na dvoch stupňoch konania a následne na ústavný súd.
Rezort spravodlivosti na margo tohto prípadu poukazuje, že súčasne platný zákon o zdravotnej spravodlivosti prijatý v roku 2004 odstránil vtedy existujúce nedostatky v právnej úprave týkajúcej sa informovaného súhlasu a pri výkone sterilizácií.
"Za významný však považujeme záver ESĽP, podľa ktorého nebolo preukázané, že lekári postupovali pri výkone sťažovateľkinej sterilizácie v zlej viere, že ich správanie bolo úmyselne rasovo motivované alebo že sterilizácia v skutočnosti bola súčasťou všeobecnejšej organizovanej politiky. Pred ESĽP tak sťažovateľka nepreukázala veľmi závažné obvinenia o organizovanej politike sterilizácií rómskych žien pre ich etnický pôvod, ktorým Slovensko dlhodobo čelí na medzinárodnej úrovni," vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti rozhodnutie vzdať sa práva na opätovné prerokovanie prípadu.
