Ilustračné foto
BRATISLAVA - Do Dunaja unikajú pesticídy, a to bez ohľadu na ročné obdobie. Tvrdí to združenie Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, ktoré robilo odbery vody z Dunaja a vo všetkých analyzovaných vzorkách od Bratislavy po Štúrovo zistilo rezíduá pesticídov, tak v letných ako aj zimných odberoch.
"Všetky letné odbery obsahovali rezíduá pesticídov nad povolené limity. Vo vzorke odobratej v Komárne bolo zistených päť rôznych druhov pesticídov, v inej rezíduá zakázaného pesticídu Atrazín," uviedol Daniel Lešinský zo združenia CEPTA.
Odbery združenie realizovalo v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Poľnohospodárstvo bez znečistených vôd spolu s maďarským partnerom CAAG a externými laboratóriami, ktoré analyzovali spolu 31 vzoriek vôd z oboch krajín. Projekt odhalil troj- až šesťnásobné prekročenie limitu rezíduí pesticídu Acetochlor vo vodách vo všetkých piatich letných odberoch povrchovej vody na Slovensku v riekach Dunaj a Váh.
"Je to pesticíd, ktorý americká Agentúra ochrany životného prostredia považuje za karcinogén, v zoznamoch EÚ je zaradený medzi endokrinné disruptory, teda látky poškodzujúce hormonálny systém," uviedol Lešinský.
Z ďalších karcinogénnych či inak nebezpečných látok boli okrem iného zistené nadlimitné rezíduá pesticídu Trifluralin, rezíduá pesticídu Metolachlor a 2,4-D.
Maďarskí partneri projektu odoberali aj vzorky pitnej vody v Budapešti, kde sa im podarilo nájsť nadlimitné množstvá niekoľko rokov zakázaného Atrazínu ako aj nadlimitné rezíduá Acetochloru. Lešinský upozorňuje, že rezíduá pesticídov sú škodlivé nielen pre zdravie človeka, ale rovnako aj pre organizmy agro-eko systémov, ktoré zabezpečujú neprodukčné funkcie, napríklad opeľovanie a biologickú stabilitu. "Vyčíslené škody používania pesticídov, v takzvaných negatívnych externalitách, dosahujú ročné škody niekoľko desiatok miliónov eur," konštatoval Lešinský.
Podľa OZ CEPTA sa dá problémom s pesticídmi zabrániť. Alternatívami sú predovšetkým ekologické poľnohospodárstvo, biologická kontrola škodcov a integrovaná produkcia. "Všetky tieto prírode blízke prístupy vyžadujú dôkladné poznanie škodcov, chorôb, podmienok na ich život a rozmnožovanie, ale aj poznanie rezistentných odrôd plodín, osevné postupy, bezstresové podmienky pestovania, zásady dobrej starostlivosti o pôdu, potreby prirodzených predátorov škodcov či nechemické prípravky na ochranu rastlín," vysvetlil Lešinský. Dodal, že prírodné podmienky sa vplyvom klimatických zmien menia, vyvíjajú, čo celú problematiku nijako nezľahčuje.
"Preto je nevyhnutné, aby na Slovensku vznikol nezávislý poradenský systém, zameraný na integrovanú produkciu a biologickú ochranu rastlín, ktorý bude pomáhať našim farmárom produkovať zdravé potraviny v čistom prostredí, šetriť ich vstupné náklady a chrániť ich zdravie," konštatoval.
Prostriedky na založenie a rozvoj takéhoto systému má podľa OZ CEPTA ministerstvo pôdohospodárstva napríklad v Programe rozvoja vidieka (2007-2013), združenie však tvrdí, že ministerstvo ich nevyžíva tak, ako by mohlo a preto sa nečerpajú. Lešinský pritom upozornil, že podľa európskej legislatívy musí Slovensko do 25. novembra 2012 prijať Akčný plán na trvaloudržateľné používanie pesticídov, ktorý je opäť v kompetencii rezortu pôdohospodárstva.
"Očakávame, že práve tento dokument vytvorí v širokom dialógu všetkých zainteresovaných strán podmienky na implementáciu účinných opatrení redukcie rezíduí pesticídov v prostredí, potravinách a minimalizáciu negatívnych dopadov používania pesticídov na zdravie človeka, agro-ekosystém a ostatných zložiek životného prostredia, napríklad vody na Slovensku," uzavrel Lešinský.
