BRATISLAVA - Na písomnú žiadosť školských odborárov o pomoc pri riešení finančnej situácie v školstve nezareagoval žiaden z predsedov politických strán. "Dodnes sme nedostali žiadnu odpoveď," povedal predseda školských odborárov Pavel Ondek.
Nové vedenie odborov adresovalo 29. novembra šéfom politických strán listy so žiadosťou, aby pomohli riešiť veľmi nepriaznivú finančnú situáciu v školstve, a to zvýšením financií na vzdelávanie už v rozpočte na rok 2012. Požadujú aj zlepšenie životnej úrovne zamestnancov v školstve. Na výzvu reagoval len minister školstva Eugen Jurzyca, ktorý sa stretol s predstaviteľmi združenia. "Dostali sme odpoveď, že rozpočet na rok 2012 sa nebude zvyšovať, hoci si je minister vedomý, že školstvo je dlhodobo poddimenzované," konštatoval Ondek.
Do predčasných parlamentných volieb v marci 2012 si odborári chcú sadnúť za rokovací stôl so všetkými predsedami strán, ktoré sa budú uchádzať o hlasy voličov. "Budeme žiadať, aby politické strany do svojho programového vyhlásenia nedali obligatórnu vetu o podpore školstva, ale predostreli aj konkrétne postupové kroky," ozrejmil Ondek. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku sa nebráni ani spolupráci s Novými školským odbormi, ktoré zakladá organizátor petície Ako ďalej učiteľ? a učiteľ z levického gymnázia Ľudovít Sebelédi. Takzvaní modrostužkári sa rozhodli pre samostatnú organizáciu, lebo sa obávajú, že súčasné odbory nebránia záujmy učiteľov dostatočne. "Nevnímame ich ako konkurenciu, ale ako partnera. Nebránime sa komunikácii so žiadnym občianskymi a profesijným združením v školstve," povedal Ondek.
Hrozba zatvorenia škôl je stále aktuálna. Kým vláda nevyrieši systém odmeňovania pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov školstva, školskí odborári zostávajú v štrajkovej pohotovosti. Ešte za bývalého vedenia zväzu sa pod štrajk podpísalo 60 percent učiteľov. Konkrétne kroky požadujú odborári zakotviť v memorande pre novú vládu. Malo by obsahovať požiadavky z protestného zhromaždenia pred Úradom vlády SR, ktoré zorganizovali odborári 13. septembra. Odborári chcú, aby sa prostriedky pre školstvo navyšovali postupne, každoročne o 0,3 až 0,4 percenta HDP. Zvýšenie miezd v priemere o 5,7 percenta, ktoré presadil v októbri minister školstva Eugen Jurzyca, považujú odborári len za kozmetickú úpravu. „Rada zväzu žiada navýšenie platov minimálne o 15 percent, a to pre pedagogických aj nepedagogických zamestnancov,“ uviedol ešte 28. novembra na tlačovej konferencii Ondek. Odmieta, aby učiteľov k razantnejším krokom motivovali protesty lekárov. „Nepotrebovali sme motiváciu na základe postupu lekárov. My sme tú motiváciu získali pri schválení rozpočtu pre rok 2011, keď sme vedeli, že pre pedagogických a odborných zamestnancov nebudú navýšené platy a nepedagogickí zamestnanci budú mať znížené platy o desať percent,“ konštatoval Ondek. Lekárom však školskí odborári po celý čas fandili.
Učitelia volajú po zmene už niekoľko mesiacov. Vyhlásenie ostrého štrajku mala v rukách 3. novembra mimoriadna rada odborového zväzu, ktorá ho napokon nevyhlásila, aj keď na zatvorenie škôl mala mandát od 60 percent učiteľov. Odborári svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že dosluhujúca vláda Ivety Radičovej má obmedzený mandát a na splnenie ich požiadaviek nemá kompetencie. Za čiastočný úspech považujú odborári prísľub premiérky na zvýšenie miezd nepedagogickým zamestnancom, ktorých platové tarify sú nižšie ako minimálna mzda. Zatiaľ čo učitelia zarábajú v priemere 740 eur mesačne, priemerná mzda školníkov, upratovačiek alebo kuchárok je v súčasnosti 461 eur. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) ešte v októbri presadil novelu zákona o pedagogických zamestnancoch, vďaka ktorej si od januára 2012 prilepšia učitelia v regionálnom školstve. Platy im porastú v priemere o 5,7 percenta, teda o deväť až 60 eur. Zmena bude stáť štát 41 miliónov eur. Na úkor vyššej výplaty sa však učitelia museli vzdať výhod, akými sú napríklad rekondičné pobyty.
