BRATISLAVA - Ak s návrhom odpočúvať novinárov súhlasil príslušný sudca, ide o jeho zlyhanie a mal by sa za to zodpovedať. Okrem toho Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) by nemalo spravodajsky rozpracovávať novinárov, zo strany tejto tajnej štátnej zložky môže ísť v tejto kauze odpočúvania o porušenie zákona.
Povedal to bývalý šéf sekcie vnútorného spravodajstva Slovenskej informačnej služby (SIS) a bývalý investigatívny novinár denníka Sme Peter Tóth. "Odpočúvanie novinárov Vojenským obranným spravodajstvom má niekoľko rozmerov. VOS má podľa zákona za úlohu spravodajsky chrániť Ministerstvo obrany SR a Ozbrojené sily SR predovšetkým proti pôsobeniu cudzích spravodajských služieb a spravodajsky pôsobiť proti úniku utajovaných skutočností v pôsobnosti tohto rezortu. V tejto súvislosti považujem spravodajské rozpracovanie novinárov za porušenie zákona zo strany VOS, pretože to nie je jeho úloha. Ak s návrhom na odpočúvanie novinárov súhlasil zákonný sudca, považujem to za jeho zlyhanie a mal by byť braný na zodpovednosť, pretože nemá povinnosť podpísať všetko, čo mu VOS predloží, ale kriticky skúmať, či dôvody uvedené v príslušnom návrhu sú aj skutočne opodstatnené. Tiež stojí za pozornosť okolnosť, že majitelia odpočúvaných médií - televízia TA3 a denník Pravda - nie sú v najlepšom vzťahu so súčasnou vládnou koalíciou, čo môže byť jedným z vysvetlení, prečo sa VOS na túto pokútnu akciu podujalo. Či už minister obrany Ľubomír Galko o nezákonnej aktivite VOS namierenej proti médiám vedel, alebo nevedel, je to vždy tragický príbeh: v prvom prípade smutne tragický a v druhom tragikomický," odpovedal dnes na otázky Peter Tóth.
Podľa jeho názoru Policajný zbor poskytuje v takýchto prípadoch VOS len technické zázemie, a preto nenesie zodpovednosť za samotný obsah spravodajských akcií realizovaných za použitia informačno-technických prostriedkov (ITP). "Plnú zodpovednosť za túto nechutnú aféru nesú minister obrany, vedenie VOS a prípadne sudca, ktorý zjavne neodôvodnený návrh na odpočúvanie novinárov podpísal," zdôraznil Tóth. Súd nesmie v zmysle zákona zverejniť a informovať o rozhodnutiach, či dali, alebo nedali súhlas na odpočúvanie.
"Rozhodnutia súdov v žiadostiach o vydanie súhlasu na použitie ITP (informačno-technických prostriedkov - poznámka TASR) podliehajú ustanoveniam Zákona číslo 215/1984 Zbierky zákona o ochrane utajovaných skutočností a zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže patria pod stupeň utajenia, súd v zmysle tohto zákona nesmie zverejniť údaje o nich a informácie z takýchto rozhodnutí. Porušenie týchto ustanovení môže mať za následok aj trestnoprávny postih," uviedol hovorca Krajského súdu v Bratislave (KS) Pavol Adamčiak.
V kauze odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) začala dnes konať aj Generálna prokuratúra (GP) SR. "Prokurátor preverí všetky dostupné skutočnosti a rozhodne o ďalšom postupe. Detailnejšie informácie v súčasnosti nebudeme poskytovať," uviedla dnes pre TASR hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Podľa zistení TASR GP SR začala konať na základe informácií, ktoré v tejto kauze odzneli v médiách. Teda ešte nie na základe podnetu jedného z vydavateľstiev či spravodajskej televízie, kde pracujú novinári, ktorí mali byť odpočúvaní.
Odpočúvanie novinárov je v príkrom rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, reagoval pre TASR bezpečnostný analytik Milan Žitný na informácie denníkov Pravda a Nový Čas, ktoré publikovali články o odpočúvaní novinárov a šéfa televízie Vojenským obranným spravodajstvom (VOS). "To je neodôvodniteľné," povedal Žitný. Upozornil na zákon o ochrane pred odpočúvaním z roku 2003 a tlačový zákon, podľa ktorého majú novinári chránené zdroje. O dôvodoch, pre ktoré boli spomínaní ľudia odpočúvaní, nechcel špekulovať, rovnako ani o tom, či by sa verejnosť o odpočúvaní dozvedela, ak by sa neblížili predčasné parlamentné voľby.
"VOS ani VSS (Vojenská spravodajská služba - pozn. TASR) nemá vlastné odpočúvacie zariadenie, všetky odposluchy sa robia len v zmysle zákona, po súhlase sudcu a cez Policajný zbor," reagoval dnes na sociálnej sieti Facebook minister obrany Ľubomír Galko. Žitný povedal, že o odpočúvaniach novinárov by mal minister vedieť. Dodal, že VOS realizuje odpočúvanie "vo vlastnej réžii". "Oni len využívajú terminály Policajného zboru, kam si chodia nahadzovať tieto ITP (informačno-technické prostriedky - pozn. TASR)," povedal Žitný.
Slovenská republika nemá podľa Žitného dostatočný systém dohľadu nad odpočúvaním a spomínaný zákon 166 z roku 2003 bol iba reakciou na podobný škandál s odpočúvaním v tom období. Na verejnosť vtedy prenikli informácie o nelegálnom odpočúvaní telefonického rozhovoru medzi šéfom strany ANO Pavlom Ruskom a redaktorom denníka SME. Podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním z roku 2003 je možné ITP použiť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, jeho obranu, predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných.
