BRATISLAVA - Na Slovensku nie je inštitúcia, ktorá by si zobrala pod gesciu starostlivosť o týrané, zneužívané a zanedbávané deti.
"Napriek tomu, že existujú nejaké medzinárodné aj domáce dokumenty, u nás je to iba na formálnej úrovni," skonštatoval Ivan Leitman z občianskeho združenia Náruč, ktorý je zároveň predsedom výkonného výboru Asociácie krízových stredísk.
Tému týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí rieši Národný akčný plán pre deti na roky 2008 až 2012, ktorý zastrešuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a celý výbor ministrov pre deti. "Bolo to dobre nastavené, no ten výbor sa nestretol ani raz," podotkol Leitman.
Kým krátko po nežnej revolúcii bolo podľa neho Slovensko modelom pre okolité krajiny, v súčasnosti je napríklad susedná Česká republika omnoho ďalej. Ako poznamenal, na rozdiel od Slovenska má napríklad celonárodnú kampaň Stop násiliu na deťoch zastrešovanú vládou a viaceré programy zamerané cielene na týrané a zneužívané deti.
Leitman si nemyslí, že v súčasnosti by sa darilo odhaľovať viac prípadov týrania detí ako pred 20 rokmi. "U nás je na prvom mieste tá senzácia, menej sa ide po problémoch, chýba edukácia verejnosti, ako by mali postupovať rodičia, lekári, učitelia, policajti," poznamenal Leitman.
Vychádzajúc zo zahraničných skúseností by podľa neho veľmi pomohlo zriadenie inštitúcie detského ombudsmana, o ktorom hovorí aj spomínaný národný akčný plán. Ako skonštatoval, na Slovensku dokonca neexistujú ani štatistiky. Posledný dokument z Rady Európy však hovorí, že každé piate dieťa má väčšie alebo menšie skúsenosti so zneužívaním. Až dve tretiny z týraných a zneužívaných detí sú vo vekovej kategórii do troch rokov.
Krízové centrá na Slovensku sú spravidla naplnené. Napríklad centrom Náruč v Žiline od vzniku v roku 2000 prešlo 430 detí. Osudy všetkých nepoznajú, no ako Leitman skonštatoval, v mnohých prípadoch akoby spoločnosť zaspala. O tom, že systém na Slovensku nie je dobre nastavený, svedčia podľa Leitmana mnohé smutné príbehy.
Poukázal na smutný osud troch zanedbávaných rómskych súrodencov - dvoch chlapcov a ich sestry, ktorí prišli do centra Náruč pred deviatimi rokmi. Napriek tomu, že dieťa by v krízovom centre nemalo zostať dlhšie ako šesť mesiacov, nedodržiava sa to.
Aj trojica súrodencov bola v Náruči 4,5 roka. Potom museli odísť, na čas sa dokonca vrátiť do pôvodnej rodiny a prechádzali z jedného detského domova do ďalšieho. V súčasnosti je jeden z chlapcov vo výkone trestu, druhý bol donedávna v base v Anglicku a dievča je umiestnené v jednom diagnostickom centre pre dievčatá vo veku od 15 do 18 rokov.
Práve návrat súrodencov do pôvodnej rodiny dokumentuje stav v oblasti starostlivosti o týrané, zanedbávané a zneužívané deti na Slovensku. Úradníci, ktorí rozhodli o ich vyňatí z pôvodnej rodiny, neskôr rozhodli o ich návrate do nej, aj napriek tomu, že v dome pribudlo ďalších päť súrodencov. Dvaja najmenší boli v tom čase pohlavne zneužívaní.
"Úrad ich tam vrátil ako do sanovanej, teda ošetrenej rodiny," poznamenal Leitman. Úradníci sa podľa neho rozhodli v zmysle trendu znižovať počty detí s nariadenou ústavnou výchovou.
"Akoby sa vychádzalo z tézy, že aj zlá rodina je lepšia ako žiadna, čo je samozrejme choré, no úradníčky si urobili čiarku, že vrátili deti naspäť," podotkol. Ako však dodal, sú aj pozitívne skúsenosti, ktoré dokazujú, že práca a starostlivosť o týrané, zanedbávané a zneužívané deti má zmysel.
