BRATISLAVA - Migrény, bolesti žalúdka, nervozita, zhoršená koncentrácia pozornosti, poruchy spánku či depresívne nálady - aj takto môžu na zmenu času reagovať citlivejší jedinci. Nie pre každého musí byť časový posun stresujúci.
Psychológovia sa však zhodujú, netreba to podceniť. "Čas nevlastní nikto a režim, ktorý máme, si tvoríme sami. Každý si môže vytvoriť svoje vlastné denné fungovanie, v ktorom má miesto i relax, spánok a okrem práce aj zábava. Kto nevie efektívne oddychovať, často nevie ani efektívne pracovať," uviedla psychologička Miroslava Muráriková. Podľa nej sa možno na zmenu času pripraviť dopredu postupným posunom spánku.
Čas sa zmení z letného na zimný dnes v noci o 3:00, keď si presunieme ručičku hodín o hodinu späť na 2:00. "Zrejme je to jednoduchšie, keď sa čas mení späť na zimný, teda na ten, ktorý je vlastne pôvodný a je nám prirodzenejší. Človek vtedy akoby získal späť tú hodinu, ktorá mu chýbala z jari," vraví psychológ Martin Miler.
Podľa Murárikovej ročné obdobie ovplyvňuje vnímavejších jedincov aj pre úbytok slnečného svetla. Citlivejších ľudí ovplyvňuje zmena času aj v závislosti od toho, či sú večerné typy, ktoré radi pracujú a dlho vydržia bdelí alebo či sú ranostaji.
Psychológovia sa zhodujú, že citlivejším osobám by pomohlo, keby žiadna zmena času neexistovala. "Domnievam sa, že by to bolo lepšie. Zmien je v súčasnej dobe až priveľa, takže vytvárať umelo ďalšie, sa mi javí zbytočné. Ale zdá sa, že ekonomické argumenty sú silnejšie ako psychologické," argumentuje Miler. Stres z časového posunu však podľa jeho slov možno eliminovať.
"Najlepšie by bolo, keby si ľudia mohli v tomto čase vziať dovolenku, aby mali dostatok času na adaptáciu. Tento rok nám v tom trochu pomôžu sviatky," dodal Miler.
