NEW YORK – Rozporuplnému vzťahu Slovákov k spoločnej európskej mene a jej záchrane sa dnes venuje americký denník The New York Times (NYT).
Slovensko si podľa neho na jednej strane dobre uvedomuje ekonomické výhody, ktoré mu priniesol vstup do eurozóny. Na druhej strane sa ale ako druhá najchudobnejšia krajiny v spolku zdráha pomáhať bohatším štátom, ktoré si žili nad pomery. Pozícia krajiny tak ohrozuje prijatie nového plánu na záchranu eura otraseného problémami zadlžených štátov, ako je Grécko či Portugalsko, ale dokonca aj Taliansko.
Slovenská dilema podľa newyorského denníka dobre ilustruje reklama na pivo Zlatý Bažant, v ktorej pupkatý muž na pláži pokyvuje hlavou, zatiaľ čo rozprávač hovorí: "Chcieť si požičiavať od každého, to je grécke." V ďalšom zábere je potom vidieť chudého muža stojaceho na poli, ktorý krúti hlavou. "Nechcieť požičať každému, to je slovenské," hovorí rozprávač.
The New York Times potom pripomína, že Slovensko kedysi patrilo medzi nadšených nových členov Európskej únie a že prijalo spoločnú európsku menu ako jedna z prvých východoeurópskych krajín, a predčilo tak Čechov, Poliakov aj Maďarov. "Slovensko je hrdé na svoj silný rast a dychtivé nechať za sebou reputáciu 'tej druhej polky' Československa. Stalo sa ale tiež jasným príkladom búrlivého vzťahu, ktorý veľa obyvateľov kontinentu začalo cítiť voči zjednotenej Európe," napísal americký denník.
Prijatie eura podľa neho na Slovensku vyžadovalo veľké obete, ktoré sú teraz v ostrom kontraste k správam o žití nad pomery a zlom hospodárení v Grécku. Obavy o budúcnosť únie sú skutočnejšie v malých, chudobnejších krajinách, ako je Slovensko, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov a chce sa po ňom, aby prispelo zárukami vo výške 7,7 miliardy eur do stabilizačného fondu únie, v ktorom by malo byť 590 miliárd eur.
"Neviem," odpovedala denníku Zuzana Keráková (64) poberajúca s manželom dohromady dôchodok vo výške 600 eur mesačne na otázku, či by Slovensko malo Európu podporiť, alebo nie. Podľa nej sa vždy nájdu peniaze na pomoc bankám a zahraničia, ale nie na pomoc ľuďom, ako je ona. Na druhú stranu si pochvaľuje členstvo v Európskej únii. "Žijeme slobodnejšie, pohybujeme sa slobodnejšie," uviedla.
Denník tiež cituje starostu Trnavy Vladimíra Butku, ktorý si pochvaľoval záujem investorov o Slovensko po vstupe do eurozóny. Psychologické výhody členstva v EÚ sú potom podľa neho ešte vyššia ako ekonomické. "Keď teraz sedíte v aute a idete do Mníchova a môžete tam za pivo zaplatiť rovnakými peniazmi ako tu a nemusíte stávať na hranici, tak je to pre ľudí nad 45 rokov veľmi silná skúsenosť," povedal.
Na mladšiu generáciu ale podľa The New York Times také skúsenosti robia oveľa menší dojem. Denník spomína študenta Sebastiana Petiča z Trnavy, ktorý je proti rozšíreniu záchranného fondu. Dlh tým podľa neho len ďalej porastie. "Prijatie eura som vnímal dosť pozitívne. Teraz si nie som tak istý," uviedol študent a pridal populárny vtip. "Za 500 eur si môžete adoptovať Gréka. Bude dlho spať, piť kávu, potom si dá obed a siestu, aby ste mohli pracovať."
Slovenský parlament bude o posilnení právomocí záchranného fondu eurozóny (EFSF) hlasovať 11. októbra. Na nesúhlase Slovenska by mohla stroskotať dohoda vedúcich predstaviteľov členských krajín eurozóny z júla, ktorá vedľa posilnenia právomocí EFSF počíta s rozšírením reálne úverovej kapacity fondu na 440 miliárd eur, čo vyžaduje zvýšenie finančných garancií jednotlivými štátmi.
