BRATISLAVA – Úroveň digitálnej gramotnosti na Slovensku sa v posledných dvoch rokoch nezmenila. Pracovať s počítačom či mobilným telefónom stále nevie štvrtina populácie, pričom dôvodom nie sú financie, ale vôľa. Vyplýva to z výsledkov štvrtého ročníka analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktoré dnes predstavil Inštitút pre verejné otázky (IVO).
Podľa autora štúdie Mariána Velšica je naša digitálna gramotnosť lepšia ako je európsky priemer, no stále to nie je ideálne.
„Existuje tu digitálna priepasť - na jednej strane ľudia, ktorí sú ochotní a schopní učiť, na druhej strane ľudia, ktorí odmietajú alebo nechcú,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii Velšic. Podľa neho sa situácia v posledných dvoch rokoch nezmenila, pretože ľudia, ktorí potrebovali alebo chceli, sa už s modernými technológiami naučili pracovať a subjektívne sa uspokojili s tým, čo vedia. V budúcnoti by ich mohli pohnať dopredu len nové technológie.
Podľa zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z júna tohto roka, ktorý sa uskutočnil na vzorke 1 138 respondentov starších ako 14 rokov, možno 76 percent populácie označiť za digitálne gramotných. Sú to ľudia, ktorí deklarovali, že ovládajú aspoň jednu z 28 skúmaných digitálnych zručností.
Slováci zvládajú najmä bežné úlohy ako sú práca s počítačom (vrátane laptopov, tabletov a smartfónov), zasielanie SMS a MMS, e-mailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôznym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje 64 až 72 percent opýtaných.
„Čím je technológia, aplikácia alebo služba sofistikovanejšia, tým viac klesá podiel populácie, ktorá ju ovláda,“ dodáva Velšic. Ako príklad uvádza Internet banking, s ktorým vie pracovať len polovica Slovákov. Taktiež pracovať s databázami, grafickým editorom či nainštalovať aplikácie alebo nastaviť funkcie počítača, vie len každý druhý respondent. Informačné a komunikačné technológie ovládajú prevažne mladší, vzdelaní ľudia z väčších miest, ekonomicky aj sociálne lepšie situovaní. Najčastejšou motiváciou pre zvyšovanie digitalnej gramotnosti je zamestnanie a najmä u mladých aj zábava.
Velšic poukazuje na možné problémy, ktoré sa môžu objaviť pri elektronizácii verejnej správy. "Keď chceme využívať služby napríklad daňovej správy a vedieť pracovať s tlačivami, odosielať a komunikovať, tak potrebujeme byť na takej úrovni, ako je v komerčných službách Internet banking, a to už podľa našich údajov ovláda len polovica populácie," uviedol Velšic.
S Grigorijom Mesežnikovom z IVO sa zhodujú, že by mala existovať oficiálna štátna politika, ktorá by nútila politické garnitúry tento problém riešiť. "Je to aj fenomén sociálnej politiky, začarovaný kruh," povedal Mesežnikov. Fakt, že ľudia majú nízke digitálne znalosti podľa Mesežnikova prehlbuje ich nepriaznivé sociálne postavenie.
"Nedá sa vyhnúť tomu, aby títo ľudia pri odstraňovaní svojich problémov zvyšovali svoju zručnosť. Bez tohto sa niektoré sociálne problémy nebudú dať riešiť," dodal Mesežnikov.
