BRATISLAVA - Súkromné základné umelecké školy (ZUŠ), školské jedálne, či centrá voľného času sa obávajú zániku, pretože od budúceho roka by ich mala financovať samospráva. Obce, mestá a samosprávne kraje tak budú môcť uprednostňovať vlastné školské zariadenia, upozornili dnes na tlačovej konferencii zástupcovia súkromných škôl. Neštátne školy v súčasnosti dostávajú peniaze z ministerstva školstva a žiadajú, aby to platilo aj naďalej.
"Je to cesta k zániku súkromného školstva," povedal Gabriel Rovňák z Asociácie riadiacich pracovníkov súkromných škôl. Zastupiteľstvá miest a obcí budú môcť rozhodovať, koľko dajú súkromným školám peňazí, a tým aj o ich existencii. Preto navrhujú, aby sa presun pod samosprávu zastavil, alebo aspoň o rok odložil.
Problémom podľa zástupcov súkromných škôl a aj analýzy ministerstva je, že v prípade zániku verejnej školy v obci a následnom založení súkromnej školy, obec v skutočnosti dostane viac peňazí. Obci sa totiž nezníži príspevok z daní fyzických osôb a súkromná škola dostane peniaze z ministerstva školstva. Vlani tak ministerstvu školstva podľa analýzy neplánovane narástli výdavky o 72 miliónov korún. Zástupcovia súkromných škôl to síce uznávajú, presunu pod samosprávu sa však napriek tomu obávajú.
Záujem platiť súkromné školské zariadenia nemá ani Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho zástupcovia zmenu minulý týždeň podmienili tým, že štát musí obciam a mestám dávať viac peňazí z podielových daní. Samospráva by tak na školstvo dostávala 41 namiesto súčasných 40 percent z určených daní. V prípade obcí ide pri jednopercentnom zvýšení asi o 400 miliónov korún, samosprávne kraje by mali dostať asi 170 miliónov. Zvýšený percentuálny podiel by mal podľa ZMOS zaručiť zákon.
Proti zvýšeniu dotácií samospráve sa postavilo ministerstvo financií. Samospráve vraj súčasný podiel z daní vynesie o šesť miliárd viac, ako sa pôvodne počítalo. Z tohto dôvodu by podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka mala pokryť samospráva nové náklady na súkromné školy zo súčasného podielu z daní.
Pri terajšom stave financovania sú nespokojné verejné ZUŠ, ktoré sú pod samosprávou od roku 2005. Tvrdia, že sú znevýhodnené oproti súkromným a cirkevným školám. V niektorých mestách im údajne samospráva nedáva toľko peňazí, na koľko majú nárok, tvrdia niektorí zástupcovia verejných škôl.
ZUŠ, centrá voľného času či jedálne ponúkajú žiakom predovšetkým voľnočasové alebo doplnkové služby. Súčasný problém sa nevzťahuje na bežné základné a stredné školy. Z viac než 800.000 žiakov základných a stredných škôl navštevuje vo voľnom čase viac než 100.000 základné umelecké školy. Necelých 15.000 z nich chodí do súkromných a cirkevných ZUŠ.
Problémom podľa zástupcov súkromných škôl a aj analýzy ministerstva je, že v prípade zániku verejnej školy v obci a následnom založení súkromnej školy, obec v skutočnosti dostane viac peňazí. Obci sa totiž nezníži príspevok z daní fyzických osôb a súkromná škola dostane peniaze z ministerstva školstva. Vlani tak ministerstvu školstva podľa analýzy neplánovane narástli výdavky o 72 miliónov korún. Zástupcovia súkromných škôl to síce uznávajú, presunu pod samosprávu sa však napriek tomu obávajú.
Záujem platiť súkromné školské zariadenia nemá ani Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho zástupcovia zmenu minulý týždeň podmienili tým, že štát musí obciam a mestám dávať viac peňazí z podielových daní. Samospráva by tak na školstvo dostávala 41 namiesto súčasných 40 percent z určených daní. V prípade obcí ide pri jednopercentnom zvýšení asi o 400 miliónov korún, samosprávne kraje by mali dostať asi 170 miliónov. Zvýšený percentuálny podiel by mal podľa ZMOS zaručiť zákon.
Proti zvýšeniu dotácií samospráve sa postavilo ministerstvo financií. Samospráve vraj súčasný podiel z daní vynesie o šesť miliárd viac, ako sa pôvodne počítalo. Z tohto dôvodu by podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka mala pokryť samospráva nové náklady na súkromné školy zo súčasného podielu z daní.
Pri terajšom stave financovania sú nespokojné verejné ZUŠ, ktoré sú pod samosprávou od roku 2005. Tvrdia, že sú znevýhodnené oproti súkromným a cirkevným školám. V niektorých mestách im údajne samospráva nedáva toľko peňazí, na koľko majú nárok, tvrdia niektorí zástupcovia verejných škôl.
ZUŠ, centrá voľného času či jedálne ponúkajú žiakom predovšetkým voľnočasové alebo doplnkové služby. Súčasný problém sa nevzťahuje na bežné základné a stredné školy. Z viac než 800.000 žiakov základných a stredných škôl navštevuje vo voľnom čase viac než 100.000 základné umelecké školy. Necelých 15.000 z nich chodí do súkromných a cirkevných ZUŠ.
