Róbert Madej
BRATISLAVA - Smer-SD určite pôjde so schválenou novelou rokovacieho poriadku o verejnej voľbe na Ústavný súd SR hneď po tom, ako ho podpíše prezident.
Ako vyhlásil v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 poslanec za Smer-SD Róbert Madej, vôbec o tom nepochybuje, no napriek tomu vrele dúfa, že prezident ju nepodpíše. "Podajte podnet na Ústavný súd, ak to neurobíte, sú to iba plané reči," vyzval Madeja poslanec za KDH Pavol Abrhan. Madej totiž tvrdí, že premiérka Iveta Radičová v decembri začala vydierať svojich poslancov a teraz zmenou dosiahne, aby pri prípadnej verejnej voľbe mohol byť zvolený kandidát, ktorého si výslovne praje.
"Vládna koalícia si chce uzurpovať moc. Hrozí, že generálny prokurátor sa stane treťotriednym úradníkom koalície," tvrdí Madej. Dodal, že predseda parlamentu Richard Sulík pol roka opomína povinnosť vyhlásiť tajnú voľbu a nátlak na poslancov považuje za nedemokratický. Abrhan tvrdí, že zmena rokovacieho poriadku sa netýka len generálneho prokurátora. Na predchádzajúcej schôdzi museli voliť aj členov Rozhlasu a televízie Slovenska hlasovacími lístkami, tak chceli, aby verejná voľba bola ošetrená v rokovacom poriadku. "Nemyslím si, že by to bolo menenie pravidiel hry počas hry," konštatoval Abrhan. Upozornil aj na to, že verejná voľba je v západných krajinách bežná. Poslanec dúfa, že voľbu generálneho prokurátora stihnú ešte na júnovej schôdzi.
Búrlivú diskusiu v STV vyvolal medzi diskutujúcimi zákon o jazykoch národnostných menšín, ktorý prešiel v prvom čítaní. Madej tvrdí, že zákon vytvára na Slovensku jazykové geto a hrozí, že bude diskriminačný. Tvrdí, že sa môže stať, že obce budú prijímať zamestnancov na základe toho, či hovoria jazykom menšín. Konkrétne hovoril o maďarskom jazyku. Abrhan tvrdí, že obce môžu vyjsť príslušníkovi menšiny v ústrety tým, že budú mať zamestnanca, ktorý hovorí jeho materinským jazykom alebo prekladateľa.
Madej práve v tomto vidí nebezpečenstvo, lebo obce podľa jeho slov na tlmočníkov mať nebudú, preto radšej prijmú zamestnanca, ktorý tento jazyk ovláda. Abrhan mu oponoval, že zákonom koalícia vychádza v ústrety občanom, ktorí sa hlásia k niektorej národnosti a je prekvapený, že Madej zákon posúva do roviny slovensko-maďarských vzťahov. Poslanec za KDH totiž tvrdí, že väčší problém zrejme bude vo vzťahu k rómskym spoluobčanom. Pokiaľ by však existovalo riziko diskriminácie pri prijímaní do zamestnania, tak v prípade, že poslanci dostanú podnety, budú to podľa Abrhana riešiť cestou poslaneckých prieskumov.
"Vládna koalícia si chce uzurpovať moc. Hrozí, že generálny prokurátor sa stane treťotriednym úradníkom koalície," tvrdí Madej. Dodal, že predseda parlamentu Richard Sulík pol roka opomína povinnosť vyhlásiť tajnú voľbu a nátlak na poslancov považuje za nedemokratický. Abrhan tvrdí, že zmena rokovacieho poriadku sa netýka len generálneho prokurátora. Na predchádzajúcej schôdzi museli voliť aj členov Rozhlasu a televízie Slovenska hlasovacími lístkami, tak chceli, aby verejná voľba bola ošetrená v rokovacom poriadku. "Nemyslím si, že by to bolo menenie pravidiel hry počas hry," konštatoval Abrhan. Upozornil aj na to, že verejná voľba je v západných krajinách bežná. Poslanec dúfa, že voľbu generálneho prokurátora stihnú ešte na júnovej schôdzi.
Búrlivú diskusiu v STV vyvolal medzi diskutujúcimi zákon o jazykoch národnostných menšín, ktorý prešiel v prvom čítaní. Madej tvrdí, že zákon vytvára na Slovensku jazykové geto a hrozí, že bude diskriminačný. Tvrdí, že sa môže stať, že obce budú prijímať zamestnancov na základe toho, či hovoria jazykom menšín. Konkrétne hovoril o maďarskom jazyku. Abrhan tvrdí, že obce môžu vyjsť príslušníkovi menšiny v ústrety tým, že budú mať zamestnanca, ktorý hovorí jeho materinským jazykom alebo prekladateľa.
Madej práve v tomto vidí nebezpečenstvo, lebo obce podľa jeho slov na tlmočníkov mať nebudú, preto radšej prijmú zamestnanca, ktorý tento jazyk ovláda. Abrhan mu oponoval, že zákonom koalícia vychádza v ústrety občanom, ktorí sa hlásia k niektorej národnosti a je prekvapený, že Madej zákon posúva do roviny slovensko-maďarských vzťahov. Poslanec za KDH totiž tvrdí, že väčší problém zrejme bude vo vzťahu k rómskym spoluobčanom. Pokiaľ by však existovalo riziko diskriminácie pri prijímaní do zamestnania, tak v prípade, že poslanci dostanú podnety, budú to podľa Abrhana riešiť cestou poslaneckých prieskumov.
