BRATISLAVA - Niektorí ľudia ich považujú za UFO. Cudzie, predovšetkým anglické názvy podnikov, budov, obytných komplexov alebo celých štvrtí, ktoré postupne kolonizujú Slovensko. Výrazy ako shopping city útočia niektorým na city.
Jazykoví odborníci ale naznačujú, že s vášňami to nie je potrebné preháňať, pretože slovenčina nie je žiadna "slaboška". A záplave cudzích výrazov nečelí prvýkrát. Veď už taká košeľa bola kedysi cudzím slovom, napísal spravodajský server Pravda.sk.
Podľa niektorých jazykovedcov je to všetko len záležitosť módy. A tiež pretrvávajúci dôsledok veľkej spoločenskej zmeny pred dvoma desaťročiami. Slovensko sa otvorilo svetu, obchodu a jeho jazyku - angličtine. "On to vlastne nie je jazykový problém. Problém je skôr to, že sa ľudia musia mentálne prekódovať. Spoločnosť sa veľmi zmenila a jazyk to jednoducho nestíha," vysvetlil profesor Pavol Žigo, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.
Tlak slov z anglického alebo amerického prostredia súvisí od začiatku najmä s jedným nedostatkom. Na Slovensku podľa Žiga nie je tak silná obchodná tradícia a ešte stále je ťažké nájsť vhodný slovenský ekvivalent k niektorým komerčným výrazom.
Mená a názvy vyberajú ľudia. Názvy mestských častí a nových štvrtí majú zase v rukách samosprávy. Na obecných úradoch existujú kultúrne komisie, ktoré sa tým zaoberajú. Obce ale nemajú povinnosť prizvať si odborníka a zákon to tiež nestanovuje.
"Slovenčina už odolávala mnohých vlnám. Mali sme tu latinské výrazy, záplavu nemeckých i maďarských slov. A jazyk to zakaždým vyriešil sám," upokojuje Žigo.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
