BRATISLAVA - Slovenská národná strana (SNS) ešte stále pracuje na napadnutí novely tzv. jazykového zákona na Ústavnom súde (ÚS) SR.
Ambíciu napadnúť právnu normu na ÚS SR avizovala SNS už dávnejšie, nakoľko ju považuje vo viacerých častiach za protiústavnú. SNS však na takýto krok bude potrebovať spojencov. Pod podanie na ÚS sa musí podpísať aspoň 30 poslancov, národniari ich majú v klube len deväť.
SNS sa s podaním nechce unáhliť, aby nedošlo k situácii, že sa ním z nejakého dôvodu ÚS SR nebude zaoberať. "V novele sú viaceré protiústavné prvky, ale chceme to zjednodušiť. Mali sme totiž veľmi kvalifikované podanie v máji 2010 v súvislosti s dvojjazyčnými názvami v učebniciach a ÚS to zamietol z čisto procesných dôvodov," vysvetlil.
Rafaj nedávno uviedol, že právna norma je v rozpore s konkrétnymi článkami Ústavy SR minimálne v dvoch častiach. "A to ešte nehovoríme o samotnej filozofii. Štátny jazyk má mať prednosť pred ostatnými jazykmi. Filozofia, ktorá bola v novele nastavená, zriaďuje akúsi jazykovú dvojkoľajnosť, a to si myslíme, že je v rozpore s dikciou v ústave, kde je slovenský jazyk uvedený ako úradný jazyk, teda rovný medzi rovnými. A touto novelou túto pozíciu v podstate stratil," zdôraznil.
"SNS si to myslieť môže. Ja som presvedčený, že zákon v žiadnom prípade protiústavný nie je," vyhlásil líder Mosta-Híd Béla Bugár. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS), ktorý je autorom novely zákona o štátnom jazyku, zastáva názor, že právna norma neobmedzuje používanie štátneho jazyka v úradnom styku.
Novela zákona zmierňuje reguláciu používania slovenčiny, ktorú pripravil ešte kabinet Roberta Fica (Smer-SD). Právnou normou koalícia zúžila možnosti sankcionovania za nedodržanie zákona, ako aj výšku pokút z pôvodných 100 až 5000 eur na 50 až 2500 eur v prípade, ak by sa nezverejnili v štátnom jazyku informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR. Zároveň sa pre zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníkov neštátnych hasičských jednotiek, zrušila povinnosť používať a ovládať štátny jazyk.
Právna norma tiež opätovne zaviedla povolenie v obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva, používať na zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk, čo doterajšia právna úprava neumožňovala. Zrušila sa aj povinnosť pre stavebníka, ktorý umiestňuje pamätník, pomník alebo pamätnú tabuľu v inom jazyku, požiadať o záväzné stanovisko k textu ministerstvo kultúry. Inojazyčné nápisy totiž doteraz nasledovali až po texte v štátnom jazyku a museli byť obsahovo totožné.
