BRATISLAVA – Rodičia, najmä lepšie situovaní a s vyšším vzdelaním, si viac ako v minulosti neprajú priateľstvo svojho dieťaťa s Rómom. Od učiteľov častejšie a otvorenejšie vyžadujú, aby dohliadli, či ich ratolesť nesedí v škole vedľa Róma alebo či sa s Rómom nedrží na prechádzke za ruku.
Také sú výsledky prípadovej štúdie Škola v živote rómskych detí, ktorú v dvoch anonymných slovenských okresoch s odlišnými ekonomickými príležitosťami urobili výskumníci zo Sociologického ústavu SAV. S novým fenoménom si nevedia poradiť učitelia ani ich asistenti. Priečiť vôli rodičov si však nedovolia z obavy, že stratia žiakov.
„Je tu kultúrne nekontrolovaná, nikým nekritizovaná tendencia majoritného obyvateľstva dištancovať sa aj od tých najkrajších, najvoňavejších a najmilších rómskych detí,“ vyhlásila na dnešnej tlačovej konferencii sociologička Zuzana Kusá. Podľa nej cítia niektoré rómske deti tlak majoritných rodičov už v škôlke.
Jeden z hlavných riešiteľov projektu David Kostlán hovorí, že na vytváranie medzietnických priateľstiev majú vplyv aj mimoškolské a voľnočasové aktivity ako školské výlety, lyžiarske či plavecké výcviky. Na tých sa deti zo sociálne slabšieho prostredia nezúčastňujú. Podľa Kostlána súčasná situácia často neumožňuje, aby deti spoločne trávili čas mimo školy napríklad na športoviskách, ktoré v mestách a obciach často absentujú. Jurina Rusnáková zo Sociologického ústavu SAV hodnotí pozitívne, že žiadne z detí vo výskume nenavštevovalo segregovanú školu.
„Preto možno povedať, že škola má potenciál do budúcnosti rozvíjať a podporovať medzietnickú komunikáciu,“ konštatuje.
Ako ďalej ukázal výskum, rómski žiaci sa cítia v škole dobre a dokonca sú spokojnejší ako majoritní školáci. Zo škôl však odchádzajú skôr. Dôvodom nie je zlý prospech, ale existenčné problémy v rodinách. Keď dosiahnu vek 16 rokov, rodičia podpisujú žiadosť o ich odchod zo školy, aby mohli svojím príjmom prispievať do rodinného rozpočtu. Vzhľadom na vek i dosiahnuté vzdelanie takí žiaci uprednostňujú dočasné práce. Náklady zdanlivo bezplatného štúdia by boli pre nich neúnosné. Sociológovia upozorňujú, že paradoxne by pre nich bolo drahšie štúdium na učilišti ako na gymnáziu. Často si podľa sociológov volia prácu v zahraničí, ktorá im umožní žiť v dôstojných podmienkach.
Dotazníkový prieskum skúmal v mestách s pracovnými názvami Hrdé a Krásne všetkých 27 škôl a na nich celú populáciu 15- a 16-ročných. Koordinátorom projektu EDUMIGROM bola Stredoeurópska univerzita v Budapešti, okrem Slovenska sa doň zapojilo osem ďalších krajín vrátane Česka, Švédska, Francúzska či Veľkej Británie. Ide o prvý výskumný projekt o vzdelávaní Rómov v nových členských štátoch a druhej generácie prisťahovalcov v starých členských štátoch EÚ.
